Charles Baudelaire

Od polovice 19. storočia dochádza takmer vo všetkých európskych národných literatúrach k rýchlemu striedaniu a koexistencii viacerých nových literárnych smerov, prúdov, metód, k zrodu avantgardy a moderny. Tieto smery vyplynuli z nových spoločenských problémov, kapitalistických, výrobných a spoločenských podmienok (strata ideálov, spoločenské perspektívy, blížiaci sa vojnový konflikt, silnejúca kapitalistická spoločnosť).
Ich vznik bol prejavom protirečeniu kapitalistickej spoločnosti, individuálneho stvárňovania skutočnosti a súvisí s odporom mnohých umelcov proti meštiackej ideológii a morálke. Spisovatelia začínajú experimentovať, hľadajú nové metódy tvorby, nové výrazové prostriedky. Niektorí autori nadväzovali na romantizmus, najmä v tom, že hrdina je nespokojný so spoločnosťou - ide o rozpor medzi snom a skutočnosťou, medzi psychikou básnika a drsnou realitou.
Jedným z najznámejších smerov moderny bola dekadencia. Dekadencia je svetový názor a životný postoj autorov poslednej tretiny 19. a začiatku 20. storočia vychádzajúci z Schopenhauerovej a Hartmannovej filozofie nevedomia a Nietzchovej filozofie nadčloveka.
Názov vznikol z francúzskeho slova décadence - úpadok a jedným z najznámejších reprezentantov tohto smeru je Charles Baudelaire, tiež označovaný ako praotec dekadencie.