Malý princ - Antoine de Saint - Exupéry

Francúzska literatúra je jednou z najvýznamnejších národných literatúr v súčastnosti ale aj z historického hľadiska. K jej zástupcom zaraďujeme veľa významných spisovateľov ako napríklad Gulliaume Appolinaire, tzv. „prekliati básnici” - Voltaire, Rimbaud, Baudlaire ale aj mnohí iní. Všetkých však môžeme priradiť k nejakému väčšiemu celku, avšak patrí sem aj autor, ktorý sa nedá porovnať s nikým iným a tým je Antoine de Saint - Exupéry. Jeho dielo je veľmi osobité a naplnené hlbokým humanizmom. Okrem iných diel je autorom „roprávky pre dospelých“ - Malého princa. Vykresľuje v nej obvyklé hodnoty moderného sveta (ovládanie prírody, egocentrizmus, racionalizmus, materializmus, preteky s časom...) konfontované s nevinnosťou hlavného, rozprávkového, hrdinu, ktorý vidí vážnosť a dôležitosť v niečom inom: v hodnotách „srdca“, v priateľstve, láske. Stáva sa tu tak v konkrétnej rovine „školou umenia žiť“ a vo všeobecnosti sa potom stáva podobenstvom o možných východiskách z pociťovanej krízy človeka v modernej západnej civilizácii. Je stretom detského sveta so svetom dospelých a popri hlavnej myšlienke diela nám ukazuje aj rozdielne myslenie dospelých a detí. Hlavný hrdina detským pohľadom objavuje základné životné hodnoty. Táto kniha je vlastne o tom, aký by mal človek byť. Keď rastie z dieťaťa na dospelého, získava síce vedomosti, stáva sa zodpovednejším a realistickejším, no stráca pri tom nielen detskú naivitu a nevinnosť, ale aj fantáziu, skutočné hodnoty a zmysel života. Dospelý žije rýchlo, neustále rieši problémy a zabúda na to, čo je dôležité. Poukázať na to je aj cieľom mojej práce.
Popri oslave detskej nevinnosti je Malý princ tiež Exupéryho vnímaním ľudskosti a obžalobou duševného úpadku. Taktiež som sa zamerala na humanistické posolstvo, ktoré chcel autor podať touto knihou a poslať ho do sveta. Európa a Francúzsko po roku 1945