Reproduktorová sústava

Zvuk je rýchla zmena akusticko-atmosferického tlaku. Rýchla zmena normálneho atmosferického tlaku, jeho zvýšenie a zníženie spôsobí zvuk. Keď nejaký predmet kmitá, mení okolo seba atmosferický tlak, zmeny atmosferického tlaku sa šíria ako zvuk. Tieto kmity sa objavujú medzi jednotlivými molekulami látky a šíria sa v látke vo forme zvukových vĺn. Zvuk sa môže šíriť v hocijakom prostredí okrem vákua. Prostredie, ktorým sa šíri zvukový rozruch od zdroja zvuku k nášmu uchu je najčastejšie vzduch. Jednotky charakteristické pre zvuk:
-jeho frekvencia, udávaná v hertzoch [Hz]
-jeho hlasitosť, udávaná v decibeloch [dB]

Ľudské ucho dokáže rozpoznať zvuk s frekvenciou minimálne od 20 Hz a maximálne do 20 kHz.
Úroveň rozoznateľnej hlasitosti sa pohybuje od 0,1 do 5 dB v závislosti od frekvencie zvuku a kvality sluchu poslucháča.
Hlasitosť normálnej ľudskej reči je okolo 8 dB. Hranica prahu bolesti spôsobenej hlasitým zvukom sa u ľudí pohybuje okolo 120 dB.