Život a dielo kodifikátorov spisovnej slovenčiny (Štúr, Hurban, Hodža)

Dôvodom je skutočnosť, že študenti majú málo študijného materiálu, a preto sme sa rozhodli na základe tohto faktu zlepšiť študijné pomôcky pre študentov.

Ľudovít Štúr, syn učiteľa a organistu Samuela Štúra a jeho manželky Anny (rodenej Michalcovej), sa narodil 28. októbra 1815 v Uhrovci. Vo svojom rodisku získal základné vzdelanie a od roku 1828 pokračoval v štúdiách na nižšom evanjelickom gymnáziu v Rábe (dnešný Györ).
Usilovnosť a bystrosť nadaného žiaka si všimol najme profesor Petz. Petz orientoval svojich žiakov aj na diela slovanských autorov a prebudil tak u mladého Štúra záujem o svet Slovanstva. Po absolvovaní dvoch ročníkov v Rábe sa Štúr zapísal na evanjelické lýceum do Bratislavy. Na lýceu existovala od roku 1803 Katedra reči a literatúry česko-slovanskej, ktorú viedol profesor Juraj Palkovič. Evanjelické lýceum v Bratislave bolo jedinou vyššou strednou evanjelickou školou v Uhorsku s takouto katedrou. V roku 1827 založili študenti Spoločnosť česko-slovenskú. Po príchode do Bratislavy sa Štúr stal jedným z členov . Jeho húževnatosť priniesla svoje plody aj v celkovom štúdiu na lýceu. Z predmetov si zvlášť obľúbil dejepis, čítal antických autorov, zaujímal sa o estetiku a dejiny umenia. Na jeseň 1835 sa Štúr stal podpredsedom Spoločnosti. Jednou z významných aktivít Spoločnosti bola národná slávnosť na Devíne 24. apríla 1836. Štúr tu prijal meno Velislav (týmto menom sa však podpisoval už aj predtým v Spoločnosti česko-slovenskej).
...