Život a dielo kodifikátorov spisovnej slovenčiny

Ľudovít Štúr bol vedúcou osobnosťou mladej revolučno-demokratickej generácie. Jeho činnosť v národnobuditeľskom hnutí bola mnohotvárna. Bol hlavným iniciátorom uzákonenia nového spisovného jazyka (1843).Okrem toho bol i politikom, jazykovedcom, básnikom, novinárom, literárnym teoretikom a kritikom.
Narodil sa v roku 1815 v Zay-Uhrovci v chudobnej učiteľskej rodine. Dva roky študoval v Rábe, potom od r. 1829 na evanjelickom lýceu v Bratislave. Od r. 1835 do r. 1838 bol podpredsedom Spoločnosti česko-slovanskej. Pod jeho vedením sa rozšírila činnosť spoločnosti a sformovala sa mladá pokroková generácia. Po dvoch rokoch štúdia na univerzite v Halle sa v roku 1840 vrátil na lýceum ako námestník (zástupca) profesora Palkoviča. Na Katedre reči a literatúry československej prednášal o slovanských a európskych literatúrach, vychovával študentov k vlastenectvu a národnému cíteniu.
Ľudovíť Štúr si pomoc národu postavil za najvyšší cieľ a tomu podriadil celý svoj osobný a verejný život.