Život habánov na Slovensku

Určite ste sa už niekedy stretli s pomenovaním habán, habánka, alebo s označeniami habánsky dvor či dom a tak podobne. Dnes bohužiaľ okrem malej skupinky ľudí a bádateľov už len sotvakto vie, čo tieto výrazy znamenajú. V národopisnej a umelecko-historickej literatúre sa s habánmi stretávame v súvislosti s ich keramickou produkciou, zvanou aj fajansa (obraz. príloha č.2), ktorá sa vyznačuje vysokou kvalitou a umeleckou hodnotou. Dosiaľ sa teší veľkému záujmu nielen odborníkov, ale aj širokej verejnosti. Menej pozornosti sa už venuje ich pôvodu, osudom a iným druhom činnosti, než keramickej výrobe. Avšak ich najzvláštnejšou črtou je ich ideológia a z nej vyplývajúce pohnuté osudy tohto spoločenstva. Táto stránka života habánov je oveľa významnejšia ako iba ich fajansová remeselná výroba, aj keď ani tú netreba podceňovať. Preto je namieste otázka, kto boli habáni, aký bol ich život a aké boli ich sociálne a iné názory.
Pred dvoma rokmi som strávila jarné prázdniny so svojou kamarátkou u jej starých rodičov vo Veľkých Levároch, dedinke na Záhorí. Na prvý pohľad celkom obyčajná obec ma zarazila niekoľkými domami, postavenými v celkom inom štýle ako býva na slovenských dedinách zvykom. Mali veľmi vysoké strechy s mohutnými drevenými provami, v minulosti určite pokrytými slamou. Kamarátka mi povedala, že sa jedná o veľkodomy habánov, ktorí v nich kedysi bývali (obraz. príloha č. 1). Neskôr sa časť z nich odsťahovala nevedno kam a potomkovia tích ostatných dnes bývajú v „normálnych“ domoch a vedú život ako každý iný. Z dejepisu som si pamätala, že sa jedná o veľmi radikálnu reformovanú cirkev, ktorej učenie hraničí až so sektárstvom.Tým sa moje vedomosti končili. Počas týchto prázdnin som sa ale o nich dozvedela omnoho viac. Fascinoval ma ich spôsob života, ich ideológia. Trúfla by som si ju prirovnať k utopistickému komunizmu.
Zameriam sa na sociálnu stránku života členov habánskej komunity z hľadiska výchovy mládeže, výberu životného partnera, každodenného, bežného života, vrátane stravovacích zvyklostí, povinností predstaveného dvora-správcu a organizačnú štruktúru obce. Chcem vyzdvihnúť progresívnosť ich myslenia a vytvoriť ucelený obraz ich života v rámci habánskej obce na Slovensku. No nevyhnem sa ani opisu ich často tragickej púti za slobodou a pochopením, od ich vzniku vo Švajčiarsku v 16.storočí až po súčastnosť.