Popis:
S diagnostikou sa stretávame vo veľa vedných a praktických oblastiach. Najčastejšie sa hovorí o diagnostike v medicíne, kde znamená NÁUKU a METODIKU odhaľovania a určovania chorobných stavov na základe symptómov, zisťovaných etiologických príčin a podmienok vzniku nemocí.
Diagnostik zisťuje, spracováva a hodnotí konkrétne indície. Čiže úlohou lekárskeho diagnostického šetrenia je určiť diagnózu a umožniť následnú terapiu.
Aj technické, biologické a ďalšie vedy diagnostikujú materiály, stroje a ich výkony, vlastnosti a iné.
Samozrejme že s diagnózou sa stretávame i v psychológii, sociológii, pedagogike, riadení a ďalších vedných odboroch.
· Ide o poznanie (poznávanie), ktoré uvádza zistené skutočnosti do vzťahu k určitým normám.
· Ide o poznávanie, ktoré obyčajne umožňuje určité rozhodovanie v diagnostikovanom jave, relevantné pre ďalšie pôsobenie naň, pre jeho zaradenie do istej triedy, jeho ďalší vývoj a podobne.
To je dané napríklad tým, že diagnostiku si vynútila predovšetkým prax, ktorá chce vedieť, ako má efektívne pôsobiť.
Produktom diagnostického poznávania sú diagnostické poznatky - diagnóza.
...
Kľúčové slová:
diagnostika
diagnóza
humánne štúdie
psychodiagnostika
poznávacie metódy
poznávacie techniky
metódy poznania
manažér
symptóm
etiológia
pozorovanie
Obsah:
- Úvod
1. Diagnostika vo vedách a praxi
1.1. Diagnóza
1.2. Diagnostikovanie
1.3. Metódy humanitných štúdií
1.4. Psychodiagnostika v riadení
2. Poznávacie metódy a techniky v riadení
2.1. Metódy poznania
2.2. Poznávacie činnosti manažéra
Záver
Zdroje:
- ERNEKER, J. : Vedenie ľudí v policajnom manažmente, Akadémia PZ, Bratislava, 1996
- HOLCR,K. : Logika, matodológia a metódy vedeckého poznania, Akadémia PZ, Bratislava, 1996
- KNAPP, V., GERLOCH, A.: Vědecké metody poznání práva, Praha : Ústav státní správy, 1983