Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 057 projektov
0 nových
Ekonomika verejného sektora (74 otázok)
«»
| Prípona .doc |
Typ štátnicové otázky |
Stiahnuté 35 x |
| Veľkosť 0,9 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 20525 |
| Posledná úprava 18.11.2011 |
Zobrazené 6 660 x |
Autor: anawi |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
50 Kreditov - kvalita:
90,6% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
- Fakulta:-
- Kategória:Ekonomika » Ekonomická teória
- Predmet:Ekonomika verejného sektora
- Študijný program:-
- Ročník:3. ročník
- Formát:MS Office Word (.doc)
- Rozsah A4:91 strán
1.Vymedzenie pojmov ekonómia a ekonomika verejného sektora, vzťahy a obsahová náplň ekonomiky verejného sektora v rámci ekonomických vedných disciplín
Ekonómia VS ako samostatná vedná disciplína je súčasťou ekonomických vied, ktoré patria do sústavy spoločenských vied.
Sústava vied zahŕňa:
technické vedy
pôdohospodárske vedy
prírodné vedy
humanitné vedy
lekárske vedy a farmaceutické vedy
spoločenské vedy (tu patrí EVS)
Každá z týchto vied sa riadi určitými zákonmi a zákonitosťami a má vytvorenú sústavu orgánov a organizácií.
Spoločenské vedy delíme:
ekonomické (patrí EVS)
filozofické
psychologické
sociologické
politické
EVS sa zameriava na voľbu medzi súkromným a verejným sektorom, ako aj na spôsoby rozhodovania v rámci verejného sektora. Vychádza zo základov všeobecnej ekonomickej teórie, ale veľmi úzko súvisí napr. s teóriou riadenia, finančnými teóriami, hospodárskou politikou alebo verejnou správou.
Pre verejný sektor je rozhodujúca skutočnosť, že je financovaný z verejných financií. Z toho vyplýva, že:
l. je riadený verejnou správou
2. rozhoduje sa o ňom verejnou voľbou
3. podlieha verejnej kontrole
Verejná správa je správou verejných vecí, záležitostí. V tomto poňatí ju chápeme ako činnosť. Verejná správa je čistý verejný statok.
Typické prístupy:
1.skúmanie VS ako zložitého socio-ekonomického systému, ktorý je možné z pohľadu uvedených vied rôzne popísať a analyzovať – integrovaná vedná disciplína
2.VS ako sústava pravidiel, procedúr a techník ktorým sa v danom období riadi
3.VS interpretovaná ako popis jestvujúceho stavu
Ekonómia VS – sleduje účinky verejných výdavkov a daní na ekonomiku, na celé NH, zaoberá sa vplyvom fiškálnej politiky štátu – skúma účinky daní a ciel na výdavky spoločnosti.
- zisťuje, koľko verjných výdavkov v rámci rozpočtov by malo byť realizovaných na konkrétny účel, pravidlá pre stavbu rozpočtov, koľko zdrojov VS alokuje za účelom tvorby a realizácie statkov, pričom sa zdôrazňuje požiadavky efektívneho využitia týchto zdrojov.
Ekonomika VS – berie do úvahy konkrétne pravidlá alokácie verejných zdrojov na zabezpečenie fungovania odvetví a subjektov VS a dáva odpoveď na otázky, ako sú rešpektované znaky, ktoré charakterizujú VS.
2. Zmiešaná ekonomika a ekonomické záujmy (individuálny, skupinový, kolektívny, verejný záujem).
V zmiešaných ekonomikách okrem trhu, ktorý prostredníctvom „neviditeľnej“ riadiacej sily konkurencie využíva trhové alokačné procesy existujú i iné nástroje na alokáciu zdrojov. Jedným z týchto netrhových alokačných procesov je verejný sektor. Ekonómia verejného sektora skúma vzájomné pôsobenie alokačných trhových a netrhových procesov, pričom využíva rôzne alokačné pravidlá.
Vysvetlenie kolektívnej činnosti, v ktorej jednotlivci spolupracujú treba hľadať v motivácií jednotlivca. Jednotlivec sa riadi vlastnými záujmami. Ale výsledky jeho činnosti závisia nielen od jeho činnosti, no aj od činnosti ostatných. Ak zvolí nejaký postup, napríklad činnosť X, očakáva, že iný jedinec zvolí činnosť Y. Dochádza k vzájomnej závislosti konania.
Individuálny záujem je záujem jednotlivca konať v nejakej činnosti, alebo oblasti vo svoj prospech.
Skupinový záujem predstavuje rovnaký záujem skupiny osôb, konať vo svoj prospech.
Kolektívny (alebo tiež verejný) záujem je reprezentovaný štátom (vládou) a slúži v prospech väčšiny občanov.
Kolektívna činnosť je činnosť kooperatívna. Každý jednotlivec získava väčší prospech v podmienkach všeobecnej kooperácie ako v podmienkach všeobecnej nekooperácie. Zároveň každý jednotlivec získava viac tým, že nespolupracuje, keď ostatní spolupracujú.
Zo spolupráce získavajú jednotlivci viaceré výhody. Jednak je to prospech z rozdelenia nákladov na nedeliteľné statky a služby medzi veľké množstvo spotrebiteľov, zníženie spoločenských nákladov a pod.
Kolektívna činnosť môže byť vykonávaná rôznymi spôsobmi. Buď ju organizuje opatreniami súkromný sektor, alebo je organizovaná opatreniami verejného sektora. V obidvoch prípadoch sa jednotlivci spájajú, aby zabezpečili statky a služby, uspokojili svoju spoločnú potrebu a podieľali sa na nákladoch.
Ekonómia VS ako samostatná vedná disciplína je súčasťou ekonomických vied, ktoré patria do sústavy spoločenských vied.
Sústava vied zahŕňa:
technické vedy
pôdohospodárske vedy
prírodné vedy
humanitné vedy
lekárske vedy a farmaceutické vedy
spoločenské vedy (tu patrí EVS)
Každá z týchto vied sa riadi určitými zákonmi a zákonitosťami a má vytvorenú sústavu orgánov a organizácií.
Spoločenské vedy delíme:
ekonomické (patrí EVS)
filozofické
psychologické
sociologické
politické
EVS sa zameriava na voľbu medzi súkromným a verejným sektorom, ako aj na spôsoby rozhodovania v rámci verejného sektora. Vychádza zo základov všeobecnej ekonomickej teórie, ale veľmi úzko súvisí napr. s teóriou riadenia, finančnými teóriami, hospodárskou politikou alebo verejnou správou.
Pre verejný sektor je rozhodujúca skutočnosť, že je financovaný z verejných financií. Z toho vyplýva, že:
l. je riadený verejnou správou
2. rozhoduje sa o ňom verejnou voľbou
3. podlieha verejnej kontrole
Verejná správa je správou verejných vecí, záležitostí. V tomto poňatí ju chápeme ako činnosť. Verejná správa je čistý verejný statok.
Typické prístupy:
1.skúmanie VS ako zložitého socio-ekonomického systému, ktorý je možné z pohľadu uvedených vied rôzne popísať a analyzovať – integrovaná vedná disciplína
2.VS ako sústava pravidiel, procedúr a techník ktorým sa v danom období riadi
3.VS interpretovaná ako popis jestvujúceho stavu
Ekonómia VS – sleduje účinky verejných výdavkov a daní na ekonomiku, na celé NH, zaoberá sa vplyvom fiškálnej politiky štátu – skúma účinky daní a ciel na výdavky spoločnosti.
- zisťuje, koľko verjných výdavkov v rámci rozpočtov by malo byť realizovaných na konkrétny účel, pravidlá pre stavbu rozpočtov, koľko zdrojov VS alokuje za účelom tvorby a realizácie statkov, pričom sa zdôrazňuje požiadavky efektívneho využitia týchto zdrojov.
Ekonomika VS – berie do úvahy konkrétne pravidlá alokácie verejných zdrojov na zabezpečenie fungovania odvetví a subjektov VS a dáva odpoveď na otázky, ako sú rešpektované znaky, ktoré charakterizujú VS.
2. Zmiešaná ekonomika a ekonomické záujmy (individuálny, skupinový, kolektívny, verejný záujem).
V zmiešaných ekonomikách okrem trhu, ktorý prostredníctvom „neviditeľnej“ riadiacej sily konkurencie využíva trhové alokačné procesy existujú i iné nástroje na alokáciu zdrojov. Jedným z týchto netrhových alokačných procesov je verejný sektor. Ekonómia verejného sektora skúma vzájomné pôsobenie alokačných trhových a netrhových procesov, pričom využíva rôzne alokačné pravidlá.
Vysvetlenie kolektívnej činnosti, v ktorej jednotlivci spolupracujú treba hľadať v motivácií jednotlivca. Jednotlivec sa riadi vlastnými záujmami. Ale výsledky jeho činnosti závisia nielen od jeho činnosti, no aj od činnosti ostatných. Ak zvolí nejaký postup, napríklad činnosť X, očakáva, že iný jedinec zvolí činnosť Y. Dochádza k vzájomnej závislosti konania.
Individuálny záujem je záujem jednotlivca konať v nejakej činnosti, alebo oblasti vo svoj prospech.
Skupinový záujem predstavuje rovnaký záujem skupiny osôb, konať vo svoj prospech.
Kolektívny (alebo tiež verejný) záujem je reprezentovaný štátom (vládou) a slúži v prospech väčšiny občanov.
Kolektívna činnosť je činnosť kooperatívna. Každý jednotlivec získava väčší prospech v podmienkach všeobecnej kooperácie ako v podmienkach všeobecnej nekooperácie. Zároveň každý jednotlivec získava viac tým, že nespolupracuje, keď ostatní spolupracujú.
Zo spolupráce získavajú jednotlivci viaceré výhody. Jednak je to prospech z rozdelenia nákladov na nedeliteľné statky a služby medzi veľké množstvo spotrebiteľov, zníženie spoločenských nákladov a pod.
Kolektívna činnosť môže byť vykonávaná rôznymi spôsobmi. Buď ju organizuje opatreniami súkromný sektor, alebo je organizovaná opatreniami verejného sektora. V obidvoch prípadoch sa jednotlivci spájajú, aby zabezpečili statky a služby, uspokojili svoju spoločnú potrebu a podieľali sa na nákladoch.
Kľúčové slová:
ekonómia
EVS
štát
trh
infraštruktúra
privatizácia
sektory
blok
efektívnosť
AD
organizácia
Obsah:
- 1.Vymedzenie pojmov ekonómia a ekonomika verejného sektora, vzťahy a obsahová náplň ekonomiky verejného sektora v rámci ekonomických vedných disciplín
2. Zmiešaná ekonomika a ekonomické záujmy (individuálny, skupinový, kolektívny, verejný záujem).
3. Vymedzenie štátu a trhu z ekonomického hľadiska. Makro, mikro mimoekonomické dôvody zlyhania trhu.
4. Zásahy štátu do ekonomiky prorstredníctvom regulácie cien a formou privatizácie
5. Zásahy štátu do ekonomiky prostredníctvom verejných (verejnoprospešných) podnikov a vytváraním verejného a súkromného partnerstva (PPP).
6. Verejný sektor ako protiól súkromného sektora, jeho obsah a rozsah v teórii a praxi vyspelých ekonomík.
7. Členenie statkov podľa rôznych hľadísk, vymedzenie čistých a zmiešaných statkov vo vzťahu k súkromným statkom.
9. Ekonomická efektívnosť všeobecne a so zameraním na efektívnosť vo verejnom sektore.
12. Vonkajšie a vnútorné faktory efektívnosti verejného sektora.
13. Verejná správa, jej podstata a členenie z hľadiska kompetencií
14. Verejná správa v širšom a užšom zmysle. Decentralizácia verejnej správy v SR.
15. Verejná správa ako čistý verejný statok z hľadiska odvetví spoločenských potrieb
16. Obrana ako čistý verejný statok a systém obrany v SR.
17. Pôsobnosť zákona o obrane v SR a princípy kolektívnej obrany v NATO
18. Porovnanie podielu verejných statkov v orgánoch ochrany práva v kontrolných činnostiach a právnych službách a právnej pomoci. (NKÚ, prokuratúra – notárstvo, verejný ochranca práv).
19. Čisté verejné statky v rozhodovacích a vykonávacích orgánoch ochrany práva (súdy - väzenstvo).
20. Zmiešané statky v odvetví rozvoja človeka so zameraním na základné, stredné a vysoké školstvo v SR.
21. Vzdelávacia sústava v SR, jej stupne, charakter statkov a možnosti viaczdrojového financovania. (môžete použiť všetko aj z otázky 20)
22. Zmiešané statky v oblasti kultúrnych činností a procesy decentralizácie v kultúre.
23. Podstata zdravotníckych služieb z hľadiska verejného a súkromného sektora.
24. Subjekty v zdravotníctve a reforma zdravotníctva v SR
25. Infraštruktúra, jej podstata a znaky
26. Verejná hromadná doprava z hľadiska zmluvy o výkonoch vo verejnom záujme (železničná, cestná)
27. Uplatňovanie zliav vo verejnej hromadnej doprave a ich kompenzácia ??? štátom
28. Zdroje výroby elektrickej energie a regulácia cien pre obyvateľov
29. Zásobovanie obyvateľov plynom a teplom, ako činnosť vo verejnom záujme.
30. Bývanie ako súkromný statok a jeho podpora z verejných rozpočtov.
31. Kompetencie obcí a štátu pri zásobovaní obyvateľov pitnou vodou, ako služby vo verejnom záujme.
32 Východiská a podstata teórie verejnej voľby vo vzťahu k verejnému sektoru.
33. Subjekty teórie verejnej voľby a ich pozícia vo volebnom systéme
34. Charakteristika a význam volebných mechanizmov vo vyspelých ekonomikách
36. Volebné právo a volebný cenzus. História a súčasnosť.
37. Teória byrokracie a jej vplyv na rozhodovanie vo verejnom sektore.
38. Korupcia ako dôsledok zlyhania byrokratického aparátu.
39. Význam většinového volebních systémů
40. Pomerný volebný systém ako nástroj prenosu pluralitných názorov do verejnej politiky
41. Verejný sektor financovaný z verejných zdrojov. Verejné – rozpočtové zdroje vo verejnom sektore.
42. Verejný sektor financovaný z verejných zdrojov
43.Hospodárenie verejnej vlády prostredníctvom verejných rozpočtov.
44. Rozpočtová kapitola ako organizačné usporiadanie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu
45. Rozpočtové zásady – systém pravidiel, ktorými sa riadi rozpočtový proces
46. Hlavné atribúty plánovacieho procesu - štátny rozpočet ako finančný plán.
47. Etapy (fázy) rozpočtového procesu s osobitným dôrazom na plánovanie (návrh)
48. Etapy (fázy) rozpočtového procesu osobitným dôrazom na prerokovanie a schvaľovanie.
49. Etapy (fázy) rozpočtového procesu s osobitným dôrazom na realizáciu (plnenie).
50. Etapy (fázy) rozpočtového procesu s osobitným dôrazom na kontrolu
51. Kontrola ako záverečná etapa rozpočtového procesu – historický význam kontroly ako nástroja ekonomiky verejného sektora
54. Prvky (náležitosti) pojmu verejná kontrola
55. Členenie kontroly vychádzajúc zo spôsobov výkonu verejnej kontroly
56. MF SR ako ústredný orgán štátnej správy pre finančnú kontrolu.
57. Postavenie a úlohy NKÚ SR.
58. Postavenie a úlohy SFK.
59. Štátna pokladnica ako prvok kontroly rozpočtových prostriedkov.
61. Organizačná štruktúra daňových orgánov v SR
62. Daňová správa a kontrola daní SR
63. Neziskový sektor ako protipól neziskového sektora. Ekonomická podstata neziskového sektora, teoretické východiska a vzájomné vzťahy.
64. Neziskový (tzv. tretí) sektor z pohľadu historických prameňov.
65. Občianske združenie ako právna forma organizácie neziskového sektora.
...
74. Charakterizujte stratégiu NPM, jej základné teoretické východiská a možnosti uplatnenia v postkomunistických krajinách
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené