Ekonomika výroby krmovín a krmív

Krmoviny majú predovšetkým význam vo výžive hospodárskych zvierat. Ich úlohou je zabezpečiť zvieratám kvalitnú výživu tak, aby pri dodržaní ostatných podmienok chovu, mohol sa plne prejaviť ich produkčný potenciál.
Zabezpečenie krmív a krmovín možno hodnotiť z niekoľkých hľadísk:
- zabezpečenie dostatočného množstva,
- zabezpečenie primeranej kvality,
- zabezpečenie vhodnej štruktúry krmív.
Krmoviny sú významným faktorom zvyšovania úrodnosti pôdy, pretože zlepšujú jej štruktúru, a iné fyzikálne vlastnosti a obohacujú ju vzdušným dusíkom.
Krmoviny, najmä viacročné a trvalé trávne porasty (TTP) majú aj ekologický význam, nakoľko pokrývajú pôdu počas roka a chránia ju proti vodnej a veternej erózii.
Ako bolo spomenuté, okrem samotného výberu vysokoprodukčných krmovín, je dôležitá aj ich správna skladba - štruktúra, ktorá musí zodpovedať požiadavkám zvierat na nutričnú hodnotu krmív. Pri výžive hospodárskych zvierat je nutné dodržať správny pomer stráviteľných dusíkatých látok a energetickej hodnoty krmiva. Okrem zabezpečenia úživného pomeru uhľohydrátových a bielkovinových zložiek krmív je nutné zabezpečiť aj plynulosť v zásobovaní krmovín pričom je potrebné rešpektovať výživové a veterinárne hľadiská, napr. postupný prechod jedneho spôsobu kŕmenia na iný spôsob.
Plynulosť kŕmenia zeleným krmivom počas vegetačnej doby sa zabezpečuje tzv. zeleným plánom , úlohou ktorého je zabezpečiť takú štruktúru krmovín, ktorá zabezpečí rovnováhu medzi potrebou a výrobou objemových krmovín počas vegetačnej doby. Zelené krmivo zvieratá najradšej príjímajú, je ich najprirodzenejšia potrava a súčasne má aj najväčšiu koncentráciu energie. Z ekonomického hľadiska kŕmenie čerestvým zeleným krmivom je najlacnejšie, nakoľko odpadajú náklady na konzervovanie a uskladnenie.( Náklady na jednotku konzervovaného krmiva sú o 15 - 20 % vyššie ako náklady zeleného krmiva). Skrmovanie čerstvého zeleného krmiva je efektívnejšie aj z hľadiska strát , ktoré sa pohybujú okolo 5-10 %, kým straty pri silážovaní a senážovaní dosahujú 20 - 40 % (Šanta, M.,2001).