Metodika andragogiky

1. TEORETICKÉ VÝCHODISKÁ SOCIÁLNEJ PRÁCE (základné východiská, vymedzenie predmetu, obsah a úlohy sociálnej práce)
ZÁKLADNÉ VÝCHODISKÁ
Sociálna práca – je špecificky odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovaniu sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia v ktorom žijú a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti
jednotlivcov s využitím zdrojov a schopností osôb, s využitím medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou. Je to činnosť v prospech klientov, ktorú je možné charakterizovať pojmami – pomoc, podpora
a sprevádzanie. Sociálna práca sa začala formovať so zámerom pomoci „sociálne slabým ľuďom“ ako sociálna ochrana so sociálnym diagnostikovaním, sociálnou terapiou a poradenstvom. Je to mulitidisciplinárny odbor zaradený do sústavy pedagogických vied, rešpektuje a využíva poznatky pedagogiky,
sociálnej pedagogiky, sociológie, psychológie, ekonómie, práva, ekológie...
Prvýkrát bol výraz použitý v roku 1925 na označenie verejného programu zakladajúceho cech sociálnych pracovníkov ako spojenie mužov a žien s mládežníckym hnutím.