Náuka o spoločnosti - vypracované štátnicové otázky

1. Počiatok a rozvrh predsokratovského myslenia
a) Iónske myslenie
b) Elejská škola
c) Poeleátske myslenie a atomistika

Charakter rannej gréckej filozofie
• 6. stor. p.n.l. – rozpadla sa rodová spoločnosť, Gréci držali v rukách svetové dejiny, ovládli Stredomorie, mali početné kolónie – územie malej Ázie, juh Talianska, Sicília, Alexandria, založili prvé mestské školy – polis, obchodovali s Orientom, čo ich obohatilo, priviezli si mnohé vedomosti, vymoženosti (mince), námorníci a obchodníci sú prví, ktorí začínajú rozmýšľať novým spôsobom
• spoločenská diferenciácia – rozvoj otrokárstva
• rozvoj obchodu a finančníctva
• oslobodená od náboženských predstáv
• obsahuje prvky mytológie – najdokonalejší spôsob myslenia v tej dobe
• rozvíja sa ďaleko od Atén, v kolonizačných oblastiach
• sústreďuje sa na prírodné otázky – vznik sveta, usporiadanie vesmíru,...
• zahŕňa myslenie: miléťanov, Pytagora, eleatov, poeleatských prírodných filozofov, atomistov
...

2. Filozofia klasického obdobia
a) Sokrates a sokratovské školy
b) Platónova filozofia
c) Aristotelova fyzika, metafyzika a etika
Obdobie 5. až 4. Storočia pred. N. l. sa všeobecne označuje za obdobie veľkého rozmachu gréckych miest v oblasti kultúry, politiky i hospodárstva. Dominantné postavenie zaujali hlavne Atény svojimi vojenskými úspechmi, obchodnými aktivitami i celkovým rozmachom umenia, filozofie a antickej demokracie. V tomto období pôsobili významní filozofi: Sokrates, ktorý bol učiteľom Platóna a ten bol zasa učiteľom Aristotela.

SOKRATES
• Sokrates vyučoval metódou rozhovoru . východiskom, témou rozhovoru boli normatívne pojmy, ako spravodlivosť, udatnosť, cnosť. Účastník rozhovoru si bol spočiatku istý, že vie pojmy vysvetliť. V priebehu dialógu zisťoval, že vlastne nevie podať ich vysvetlenie. Toto vedenie o ,,nevedení“ však znamená nadobudnutie poznania, ktoré človeka núti znovu sa pýtať. Ak sa v rozhovore ukáže, že spoločník je bezradný a jeho vedenie otrasené, usiluje sa Sokrates spolu s ním dospieť k pravde. Túto metódu postupu – sokratovskú metódu dialógu – sám Sokrates nazval babickým umením, resp. pôrodníckym umením – maieutikou. Napríklad otázkou Čo je cnosť? Nechce zistiť či vymenovať, aké cnosti jestvujú, ale zistiť, či cnosť v skutočnosti existuje. Prostredníctvom indukcie odhaľuje podstaty a definuje ich.

Sokratova metóda rozhovoru pozostáva z dvoch fáz:
1. fáza je negatívna, založená na irónií – vyúsťuje do sebakritiky, prípravy žiakov na hľadanie, čo ešte nevedia
2. fáza je pozitívna, založená na hľadaní čoraz jasnejších pojmov toho, čo je dobré, spravodlivé, čestné
...