Pozorovanie ako metóda sociálnej práce

Pozorovanie - je jedna z najstarších a základných metód skúmania, ktorá sa zakladá na cieľavedomom, systematickom a plánovitom zaznamenávaní vonkajších prejavov osobnosti
Charakteristiky pozorovania:- objektívnosť
- plánovitosť
- presnosť
- pri realizácii pozorovania je potrebné stanoviť si cieľ, premyslieť plán pozorovania
-za účelom uľahčenia problémov pozorovania americký metodológ BALES navrhol kategórie pozorovaného správania:
- reakcie sú citovo kladné – napr. prejav solidarity, uvoľnenie napätia, žartovanie, smiech, súhlas, zvyšovanie statusu druhých
- reakcie citovo negatívne – prejav nepriateľstva, odmietanie pomoci iným, znižovanie statusu druhých
- reakcie, zamerané na riešenie problémov – odpovede – napr. oznamovanie mienky iným členom skupiny, objasňovanie problémov v skupine, návrhy, usmernenie
- reakcie, zamerané na riešenie problémov – otázky – napr. žiadosť