Popis:
Vypracované štátnicové otázky - Sociálna a psychologická patológia. Zdroje uvedené. Odbor: Sociálna práca.
1. Normokonformné správanie. Normatívna a interpretatívna paradigma. Sociálny problém a sociálna patológia. Sociálna kontrola, sociálna korózia a sociálna anómia.
Zdroj: Ondrejkovič (2001), Tokárová (2003)
Sociálna patológia predstavuje súhrny pojem pre označenie chorých nenormálnych, všeobecne nežiaducich spoločenských javov. Patria sem aj sankcionované formy deviantného správania, ako aj štúdium príčin ich vzniku a existencie. Pojem začal používať významný anglický filozof a sociológ SPENCER, jeden zo zakladateľov pozitivizmu v spoločenských vedách a zástanca evolucionizmu. Bol presvedčený o jednote spoločenských a prírodných zákonov, o ktorých predpokladal, že ovládajú ľudské správanie. Pretože spoločnosť, podľa Spencera, je vlastne istým špecifickým druhom biologického organizmu, fungujú v ňom rovnaké zákony (Tokárová, 2003).
DURKHEIM považoval sociálnu patológiu za vedu o chorobách a nepriaznivých skutočnostiach, činoch a správaní, ktoré sa odchyľujú od stanovených noriem, ale súčasne sú organickou súčasťou, komponentom života sociálnych celkov. V tomto zmysle podľa Durkheima nie je možné stavať chorobu (sociálnu) proti zdraviu, lebo sú to komplementárne, vzájomne sa vysvetľujúce prejavy biologického i sociálneho života. Obtiažnosť vymedziť presne čo je patologické vyplýva z toho, že nevieme dobre stanoviť, resp. definovať normalitu. Vysvetliť pojem normality sa nám podarí prostredníctvom spoločenských vzťahov, prevládajúcich spoločenských rol, postojov, vzorcov správania, prípadne kultúry. Preto je nevyhnutné upozorniť na socio-kultúrnu určenosť sociálnopatologických javov a ich premenlivosť v závislosti od času a územia, regiónu.
...
Kľúčové slová:
sociálna a psychologická patológia
Obsah:
- 1. Normokonformné správanie. Normatívna a interpretatívna paradigma. Sociálny problém a sociálna patológia. Sociálna kontrola, sociálna korózia a sociálna anómia.
2. Základné pojmy v sociálnej patológii. Teórie deviácie a socializácia. Teória subkultúry a kontrakultúry. Teórie labelingu.
3. Sociálnopatologické javy. Násilie, agresivita, hostilita a kriminalita. Predpolia kriminality. Násilie v rodine a v škole.
4. Kriminalita mládeže, kriminalita cudzincov, hospodárska kriminalita a organizovaný zločin. Prognózy v kriminológii. Kriminologický výskum.
5. Drogové závislosti a ich etiológia. Prevencia a jej význam. Generálna, primárna, sekundárna a terciárna prevencia. Resocializácia. Význam sociálnej práce v prevencii.
6. Samovražednosť. Demonštratívna a dokonaná samovražda. Záťažové situácie a suicidálna ohrozenosť. Coping a resiliencia. Predsudky, xenofóbia a rasizmus. Autostereotyp a heterostereotyp.
7. Chudoba a bieda. Absolútna, relatívna, subjektívna, medzigeneračná a politická chudoba.
8. Duševné zdravie, duševná choroba, kritéria duševného Medzinárodná klasifikácia duševných chorôb (MKDCH X).
9. Exogénne a endogénne príčiny vzniku duševných porúch. Bio-psycho-socio- spirituálny model vzniku duševných a somatických porúch.
10. Mentálna retardácia, jej charakteristika a rozdelenie. Metódy a formy práce sociálneho pracovníka s mentálne retardovaným klientom.
11. Psychotická porucha ako psychosociálny problém, schizofrénia ako jedna z najzávažnejších psychotických porúch. Metódy a formy práce sociálneho pracovníka s psychotickým klientom.
12. Neurotické poruchy, ich charakteristika, delenie. Metódy a formy práce sociálneho pracovníka s neurotickým klientom.
13. Poruchy správania v detskom veku, ich charakteristika a delenie. Poruchy osobnosti – psychopatie v dospelosti, ich charakteristika a delenie. Metódy a formy sociálneho pracovníka s psychopatickým klientom. Syndróm CAN – stručná charakteristika.