Sociálna práca so skupinou

Skupinová sociálna práca – metóda SP, ktorá dáva návod, ako pracovať so skupinou ako osobitnou organizačnou formou ľudskej činnosti.
Začala sa rozvíjať predovšetkým ako špecifická metóda práce organizovaná v rámci rôznych náboženských a svojpomocných hnutí.
Pri práci so skupinou sa využívajú teoretické i praktické poznatky psychológie, psychoerapie a redukácie, pedagogickej psychlógie, psychológie osobnosti, sociológie a pod.

Soc. práca so skupinou bola oficiálne zaradená medzi hlavné metódy SP v roku 1935 na Národnej konferencii SP, kde boli prijaté nasledovné ciele sociálnej práce so skupinou:

• pomáhať členom skupiny, aby sa učili aktívnej účasti na živote skupiny a prostr. Toho rozvíjali vlastné chápanie problémovej situácie a posilňovali svoju občiansku zodpovednosť, aby sa začali zaujímať o sociálne dianie v spoločnosti,
• prostr. rozvoja skupiny, prispieť k rozvoju individuálnych potenciálov jednotlivých členov a k obohateniu ich života
• zabezpečovať prirodzený vzrast a rozvoj soc. funkciovania členov skupiny
• zabraňovať soc. dysfunkcii u členov skupiny
• poskytovať pomoc a podporu jednotlivcom, ktorí žijú v dysfunkčných soc. vzťahoch, alebo tým, ktorí to potrebujú vzhľadom na svoju soc. situáciu