Špeciálna pedagogika

1. Pojem, predmet a cieľ špeciálnej pedagogiky

Z lat. specialis=osobitný, gréc. paidagogiké tachné=umenie výchovy

Špeciálna pedagogika – vedná oblasť v sústave pedagogických vied. Zaoberá sa teóriou a praxou výchovy, edukácie detí, mládeže a dospelých vyžadujúcich špeciálnu starostlivosť z dôvodu mentálneho, senzorického, somatického postihnutia alebo narušených komunikačných schopností, či psychosociálneho narušenia, alebo z dôvodu iných špecifických danosti, porúch učenia, správania. Zaraďujú sa sem aj jedinci s výnimočným nadaním a talentom, či inými špecifickými potrebami.

Predmetom je skúmanie podstaty a zákonitostí výchovy a vzdelávania postihnutých z aspektu etiológie (náuka o príčinách vzniku chorôb), symptomatológie, korekcie, metód edukácie, reedukácie (prevýchovy) a tiež profylaxie (predbežných ochranných liečebných opatrení) neadekvátneho vyrovnania sa s postihnutím a jeho dôsledkami, či inými špecifickými danosťami.