Štánicové otázky z Ekonómie

Ekonómia – mladá vedná disciplína (200 rokov dozadu)
1. ekonóm, kt. vysvetlil fungovanie trhu – Adam Smith – americký ekonóm. Vznikla preto, lebo ľudské potreby sú neobmedzené, ale zdroje na ich uspokojenie sú obmedzené. Ekonómia ako veda o voľbe,
Najvšeobecnejšou definíciou teórie je , že Ekonómia je veda o tom ako spoločnosť využíva vzácne zdroje na výrobu užitočných tovarov a ako ich rozdeľuje medzi rozličné skupiny ľudí. Vychádza z existencie 3 subjektov: domácnosti, firmy a štát.
Domácnosti – vystupujú ako spotrebitelia statkov a služieb ale na druhej strane ponúkajú firmám jednotlivé výrobné faktory.
Firmy - ponúkajú tovary a služby : od domácnosti nakupujú výrobné faktory
Štát – podieľa sa na vytváraní dopytu a ponuky po tovaroch a službách , dozerá a riadi „pravidla hry“.
Základné výrobné zdroje sú : pôda a prírodné zdroje, práca a kapitál.
a, pôda a prírodné zdroje – predstavujú dary prírody pre výrobné procesy (uhlie, ropu). Pôda je produktom prírody ale nie je celkom voľným statkom (jej množstvo je obmedzené.) Prírodné zdroje sú všetky materiálne dary prírody, ktoré sa nachádzajú v hraniciach dosiahnuteľnosti (približne 4 míle pod zemský povrch a 12 míľ do atmosféry).
b. Práca – ľudská činnosť. Kvalita a množstvo práce sú ovplyvnené fyzickými a duševnými schopnosťami človeka. Účinnosť tohto faktora možno ovplyvniť rastom kvalifikácie, zručnosti, lepším kapitálom .
c, Kapitál – kapitálové statky – tvoria ho obecné statky, ktoré ekonomika produkuje na to, aby slúžili na výrobu iných statkov(stroje, zariadenia, budovy, počítače). Sú výsledkom jedného výrobného procesu, aby slúžili ako vstup do iného výrobného procesu. Ako osobitná forma kapitálu vystupuje technológia.
Ekonómia plní 3 funkcie
1. poznávaciu – skúma ekonomické javy a procesy, ktoré prebiehajú v spoločnosti a usiluje sa ich vysvetliť
2. pragmatickú (praktickú)- poznatky sú základ pre praktické konanie rôznych ekonomických subjektov
3. metodologickú – túto plní najmä vo vzťahu k ostatným ekonomickým disciplínam.
Existujú dve roviny skúmania ekonómie – mikroekonómia a makroekonómia .
Mikroekonómia – skúma správanie sa jednotlivých ekonomických subjektov (domácnosti, firmy), opiera sa o využívanie nástrojov – mzda, cena
Makroekonómia - zaoberá sa hospodárskou ekonomikou krajiny ako celku, hovorí o tom koľko sa má vyrobiť, na čo má byť dynamika ekonomiky smerovaná. Osobitnú pozornosť venuje otázkam ekonomickej rovnováhy a ekonomickému rastu, nezamestnanosti, inflácií.
Od mikroekonómie sa odlišuje tým, že neskúma jednotlivú domácnosť ale analyzuje všetky domácnosti v národnom hospodárstve.