Popis:
1. Poradenstvo všeobecne, jeho základné vymedzenie, poradenstvo vo vybraných poradenských systémoch.
Možno povedať, že základy poradenstva ako súčasť života človeka siahajú k samotnému počiatku ľudstva. V historickej genéze možno identifikovať niekoľko úrovní poradenskej činnosti, ktorá sa vyvíjala od počiatočného bežného radenia v interpersonálnej komunikácii, ktorá prebieha ako výmena informácií, skúseností a názorov, až po samostatnú špecializovanú a profesionálnu činnosť v konkrétnych inštitúciách. Postupne sa zriaďujú poradne pre voľbu povolania, psychologické poradenské kliniky a ďalšie špecializované poradenské služby v rámci zdravotníctva, sociálnej starostlivosti, školstva atď.
V historickej genéze možno identifikovať 4 základné úrovne poradenskej činnosti, ktoré dodnes existujú a vzájomne sa podmieňujú:
1. Radenie ako interindividuálna komunikácia človeka s človekom, jednotlivcom a skupinou
2. Poradenská činnosť ako rola v spoločenstve
3. Poradenská činnosť ako aspekt a funkcia rozvinutých moderných profesií
4. Poradenstvo ako samostatná, špecializovaná a profesionálna činnosť
Poradenstvo ako špecializovaná odborná činnosť sa začína dominantne rozvíjať začiatkom 20. storočia, a to predovšetkým vo sfére profesiovej orientácie.
Gabura charakterizuje poradenstvo založené na princípe pomoci, pričom poradca má snahu podporiť rast, rozvoj, zrelosť a lepšie uplatnenie klienta, aby sa efektívne orientoval vo svete a vyrovnával sa so životom.
Koščo vymedzuje poradenstvo ako aktívnu účasť na živote iných ľudí, prostredníctvom vzájomnej výmeny informácií, skúseností a názorov, ktoré môžu byť použité pri riešení určitých životných úloh a situácií.
Kľúčové slová:
Vypracované štátnicové otázky
Poradenstvo
pedagogika
sociálna práca
politický systém
sociálne poradenstvo
Obsah:
- 1. Poradenstvo všeobecne, jeho základné vymedzenie, poradenstvo vo vybraných poradenských systémoch.
2. Vybrané definície sociálneho poradenstva, význam sociálneho poradenstva, jeho cieľové zameranie, princípy uplatňovania sociálneho poradenstva.
3. Vývoj poradenstva vo svete a na Slovensku, podnety pre kreovanie sociálneho poradenstva ako samostatnej metódy sociálnej práce.
4. Poradenské prístupy využívané pri riešení sociálnych problémov klientov.
5. Úrovne sociálneho poradenstva, obsahové zameranie v zmysle jednotlivých úrovní, kvalifikačné predpoklady (návrhy štandardov), aplikácia metód sociálneho poradenstva z hľadiska jednotlivých úrovní sociálneho poradenstva.
6. Poskytovanie sociálneho poradenstva v inštitúciách štátnej správy, samosprávy, neštátnych subjektoch, subjektoch sociálnych služieb a sociálnoprávnej ochrany, verejnoprávnych inštitúciách.
7. Metódy sociálno-poradenskej intervencie, význam rozhovoru v sociálnom poradenstve, zásady vedenia rozhovoru.
8. Význam diagnostiky v sociálnom poradenstve, diagnostický materiál, metódy diagnostiky.
9. Význam komunikácie v poradenskom procese, verbálna a neverbálna komunikácia, aktívne počúvanie, poskytovanie spätnej väzby.
10. Skupinové poradenstvo, význam skupinového poradenstva, možné ohrozenia v skupinovom poradenstve, uplatnenie skupinového poradenstva pri riešení sociálnych problémov klientov.
11. Špecifiká sociálneho poradenstva pre rodiny so sociálno-ekonomickými problémami.
12. Špecifiká sociálneho poradenstva pre nezamestnaných.
13. Špecifiká sociálneho poradenstva pre osoby so zdravotným znevýhodnením.
14. Sociálny poradca, jeho osobnosť, kvalifikačné predpoklady. Sociálny klient, typy sociálnych klientov, vytváranie vzťahu sociálny poradca - sociálny klient.
15. Vonkajšie podmienky pre výkon sociálneho poradenstva, význam prostredia, médiá, pomôcky a práca s časom v sociálnom poradenstve.
16. Sociálne poradenstvo a syndróm vyhorenia, jeho prevencia, príčiny vzniku syndrómu vyhorenia a prejavy syndrómu vyhorenia.
17. Význam tímovej spolupráce v sociálnom poradenstve pri riešení sociálnych problémov klientov, príklady tímovej spolupráce pri poskytovaní sociálneho poradenstva.
18. Teoretické základy komunikácie, sociálna komunikácia, funkcie sociálnej komunikácie, metakomunikácia a pseudokomunikácia, druhy komunikácie.
19. Formy komunikácie: písomná, telefonická, elektronická, osobná, audiovizuálna komunikácia, sprostredkovaná komunikácia.
20. Zásady efektívneho fungovania v komunikáciia ich aplikácia pre poradenskú prax.
21. Význam sebapoznania a poznania iných pre komunikáciu a prácu so sociálnym klientom, princíp Johariho okna.
Zdroje:
- SCHAVEL, M. - OLÁH, M. 2010. Sociálne poradenstvo a komunikácia. Bratislava : VŠZaSP, sv. Alžbety, 2010.
- GABURA, J. 2010. Komunikácia pre pomáhajúce profesie. Bratislava : UK Bratislava, 2010.
- GABURA, J. - PRUŽINSKÁ, J. 1996. Poradenský proces. Praha : Slon, 1995.