Hľadaj Zobraz: Univerzity Kategórie Rozšírené vyhľadávanie

45 120   projektov
13 nových

Štátnicové otázky z geografie 2023/2024

«»
Prípona
.zip
Typ
štátnicové otázky
Stiahnuté
0 x
Veľkosť
24,9 MB
Jazyk
slovenský
ID projektu
48598
Posledná úprava
26.11.2024
Zobrazené
12 x
Autor:
lannie.2705
Facebook icon Zdieľaj na Facebooku
Detaily projektu
Popis:
3. Magmatizmus - vznik, základné typy, tvary magmatických telies. Vulkanizmus a zemetrasenie v nadväznosti na globálnu platňovú tektoniku, základné typy vulkanizmu a sopiek, hlavné oblasti vulkanizmu a zemetrasenia na Zemi. + atlas

ZEMETRASENIA
Je najčastejší prejav vnútorných - endogénnych geologických procesov, priemerne každých 30 sekúnd sa zachveje nejaká časť zemského povrchu (väčšina týchto otrasov je však slabá, takže ich registrujú iba citlivé seizmické prístroje). Následky veľkých zemetrasení si každoročne vyžiadajú 10-15 tisíc obetí (v Číne za posledných 30 storočí zahynulo v dôsledku zemetrasení takmer 15 miliónov ľudí).
Zemetrasenia sú krátkodobé otrasy zemskej kôry, vzniknuté náhlym uvoľnením energie, ktorá je prenášaná seizmickými vlnami. Uvoľnená energia sa šíri zo zdroja (ohniska) vlnovite všetkými smermi. Pri náhlom uvoľnení energie, ktorá sa predtým akumulovala v hornine, dochádza k vzniku zlomu, resp. sa energia hromadí pozdĺž už existujúcich zlomových plôch, kedy je zlom seizmicky neaktívny. Stred ohniska zemetrasenia, čiže miesto, v ktorom dochádza k vzniku zemetrasenia, sa nazýva hypocentrum, jeho kolmý priemet na zemský povrch je epicentrum. Vzdialenosť hypocentra od epicentra je hĺbka zemetrasenia. Intenzitu zemetrasenia vyjadruje magnitúda - odhad energie uvoľnenej pri zemetrasení vo forme seizmických vĺn. Silu zemetrasenia možno charakterizovať dvoma spôsobmi: intenzitou na zemskom povrchu (12 stupňová Mercalliho stupnica - MCS) a na základe uvoľnenej energie (9 stupňová Richterova stupnica) - meria sa seizmografmi. Zemetrasenia sa viažu na miesta kontaktu litosferických dosiek.

Z hypocentra sa šíria objemové seizmické vlny:
• P-vlny - kompresné, pozdĺžne - spôsobujú osciláciu častíc hornín v smere svojho pohybu, prechádzajú cez tuhé látky aj kvapaliny, sú najrýchlejšie.
• S-vlny - priečne, strižné (sekundárne), spôsobujú osciláciu častíc kolmo na smer svojho šírenia, neprechádzajú kvapalinami
• L-vlny - povrchové, dlhé vlny - majú najväčšie amplitúdy v oblasti epicentra, spôsobujú najväčšie škody, pretože vyvolávajú najintenzívnejšie pohyby zemského povrchu
• ak P a S vlny dosiahnu zemský povrch, spôsobujú ničivé otrasy
Rozdelenie zemetrasení:
- podľa pôvodu:
• tektonické zemetrasenia - sú spôsobené posunom horninových blokov na tektonickom zlome a následným vznikom seizmických vĺn, pričom dochádza k odstráneniu napätia a deformácie, ktoré bolo nahromadené na zlome a v jeho okolí
• vulkanické zemetrasenia - sú bezprostredne späté s vulkanizmom, konkrétne s hromadením a pohybom magmy v magmatickom rezervoári, ako aj pri jej výstupe sopečným komínom do krátera
• závalové zemetrasenia - sú spôsobené zrútením stropov jaskýň, masívnymi zosuvmi...
• antropogénne zemetrasenia - sú spôsobené ľudskou činnosťou - výbuchy jadrových zbraní, naplnením väčších priehradných nádrží a pod.
- podľa hĺbky:
• plytké (do 70 km) - takýchto zemetrasení je cez 85 % z celkového počtu
• stredne hlboké (70 až 300 km) - 12 %
• hlboké (300 až 700 km) - 9 %
Seizmické zóny a regionálne rozšírenie zemetrasení:

Kľúčové slová:

štátnice

geografia

geografia štátnice

vypracované tézy



Obsah:
  • 1. oblasť: FYZICKÁ GEOGRAFIA
    1. Stavba a zloženie Zeme, litosféra, základné typy zemskej kôry - vymedzenie a základná charakteristika.
    2. Anorganické zložky prírody - horniny a minerály, základné znaky a rozdelenie hornín, vlastnosti a systém minerálov, príklady rozšírenia hornín a ložísk nerastov na území Slovenska.
    3. Magmatizmus - vznik, základné typy, tvary magmatických telies. Vulkanizmus a zemetrasenie v nadväznosti na globálnu platňovú tektoniku, základné typy vulkanizmu a sopiek, hlavné oblasti vulkanizmu a zemetrasenia na Zemi.
    4. Vznik a vývoj deformácií a porúch v litosfére - vrásové a iné spojité štruktúry, zlomové nespojité štruktúry (priekopové prepadliny, hraste, príkrovy).
    5. Stratigrafické zákony a princípy, diachrónne časové hranice (stratigrafický hiát), relatívny a absolútny vek hornín, geologická časová os, stratigrafická stupnica.
    6. Základné obdobia geologickej histórie Zeme a ich charakteristika (formy života, klimatický vývoj, paleogeografické zmeny, orogénne fázy).
    7. Regionálna geológia Slovenska - územie Slovenska v rámci geologickej stavby Európy, hlavné geologické jednotky Západných Karpát, ich vznik a základná charakteristika.
    8. Litosferické dosky, pohyby litosferických dosiek a ich dôsledky. Základné geotektonické jednotky, morfoštruktúry pevnín a podmorského georeliéfu.
    9. Základné morfoštruktúrne typy reliéfu pevnín - georeliéf horizontálnych a naklonených štruktúr, klenieb a paniev, vrásových, zlomových, vulkanických a komplexných štruktúr, príklady zo sveta a z územia Slovenska.
    10. Zvetrávanie a produkty zvetrávania, geografické rozšírenie. Svahová modelácia, príklady zo sveta a z územia Slovenska.
    11. Fluviálny georeliéf - riečna erózia, transport a akumulácia, pozdĺžny profil rieky, erózne a akumulačné formy, typy riečnych dolín, typy riečnych sietí, riečne pirátstvo.
    12. Krasový georeliéf - povrchové a podzemné formy, výskyt a typy krasových území na Slovensku. Sufózia a sufózne formy georeliéfu.
    13. Nivačné, glaciálne, glacifluviálne a kryogénne procesy a formy georeliéfu, geografické rozšírenie vrátane územia Slovenska.
    14. Pobrežná modelácia georeliéfu - erózne a akumulačné formy, typy pobreží. Exogénna modelácia svetového oceána.
    15. Eolický georeliéf - erózne a akumulačné formy, geografické rozšírenie vrátane územia Slovenska. Organizmy a georeliéf. Antropogénny georeliéf, vplyv človeka na geomorfologické procesy.
    16. Atmosféra, jej vlastnosti, vertikálne členenie a význam. Klimatický systém. Mikroklíma, miestna klíma, mezoklíma, makroklíma.
    17. Základné meteorologické prvky a javy, ich hodnotenie a priestorová charakteristika.
    18. Vzduchové hmoty a atmosférické fronty. Všeobecná cirkulácia atmosféry a jej vplyv na klímu Zeme.
    19. Klimatické pásma na Zemi. Klimatické oblasti a klimageografické typy klímy na Slovensku.
    20. Vplyv ľudských aktivít na ovzdušie a klímu, dôsledky klimatických zmien na Zemi..
    21. Význam a obeh vody v krajine, hydrologický cyklus na Zemi a v povodí. Vplyv fyzickogeografických činiteľov na hydrologický cyklus v povodí.
    22. Povrchový odtok - hydrografická sieť a jej typy, vodný stav a prietok vodného toku, minimálne a maximálne prietoky, rozdelenie vodných tokov podľa režim odtoku vo svete a na Slovensku.
    23. Stojaté vody - prehľadná charakteristika a rozdelenie.
    24. Podpovrchové vody - vznik, prehľadná charakteristika a rozdelenie, využívanie a ochrana podzemných vôd.
    25. Svetový oceán - rozdelenie, zdroj nerastných surovín, potravín a energie, námorná doprava, znečisťovanie a ochrana. Vodné hmoty a pohyby vody svetového oceána, oceánske prúdy a ich celoplanetárny význam. Rajóny svetového oceána.
    26. Pôda, pôdotvorné činitele, zložky a vlastnosti pôdy. Hlavné pôdotvorné procesy a pôdy Zeme.
    27. Faktory a podmienky teritoriálnej diferenciácie pedosféry (substrátové, geomorfologické, klimatické, hydrologické a biotické). Zákonitosti rozšírenia pôd - horizontálna zonálnosť pôd sveta, predhorská a vertikálna zonálnosť pôd na príklade Slovenska. Azonálne pôdy Slovenska.
    28. Biosféra, organizmus a prostredie, ekologické faktory a podmienky v krajine, ekosystém.
    29. Priestorové usporiadanie rastlinstva a živočíšstva na Zemi - bioklimatické pásma (horizontálna zonálnosť).
    30. Vertikálna zonálnosť vegetácie a azonálne spoločenstvá vegetácie na príklade Slovenska.
    V otázkach 1, 2, 3, 7, 8, 9, 18, 25, 26, 27, 29 a 30 odporúčame využiť na demonštráciu pojmov
    a súvislostí príslušné mapy školského atlasu sveta a/alebo Slovenska.

    2. HUMÁNNA GEOGRAFIA
    1. Stručne charakterizujte 10 máp zo školských atlasov, ktoré zobrazujú humánnogeografickú tému. Uveďte príklady poznatkov z uvedených máp, ktoré sú charakteristické pre humánnu geografiu.
    2. Svetová populácia - početný rast v historickom kontexte a perspektívy ďalšieho vývoja. Štáty a oblasti sveta s prudkým rastom populácie (nad 100 miliónov obyvateľov). Faktory ovplyvňujúce dynamiku rastu populácie v uvedených štátoch.

Zdroje:
  • - prednášky
  • - literatúra:
  • BALÁŽIKOVÁ, L. (2015). Základy meteorológie a klimatológie pre geografov. Skriptá. UMB Banská Bystrica, 148 s. BEDRNA, Z., JENČO, M. (2016). Pedogeografia. Zákonitosti priestorovej diferenciácie pedosféry. PriF UK Bratislava, 125 s. BIZUBOVÁ, M. (1998). Základy geológie pre geografov. Skriptá. PriF UK Bratislava, 140 s. BIZUBOVÁ, M., ŠKVARČEK, A. (2009). Geomorfológia. Skriptá. PriF UK Bratislava, 228 s. BÓNOVÁ, K. (2017). Základy geológie pre geografov. Skriptá, UPJŠ Košice, 119 s. DEMEK, J. (1987). Obecná geomorfologie. Academia, Praha, 476 s. HÓK, J., KAHAN, Š., AUBRECHT, R. (2001). Geológia Slovenska. PriF UK Bratislava, 47 s. DZUROVČIN, L. (2000). Geomorfológia. Skriptá, FHaPV PU Prešov, 268 s. HORNÍK, S., CHÁBERA, Š., KŘÍŽ, H., MIČIAN, Ľ., QUITT, E. (1982). Základy fyzické geografie. SPN, Praha, 400 s.
  • HORNÍK, S., BUZEK, L., MIČIAN, Ľ., PECH, J., TRNKA, P. (1986). Fyzická geografie II. SPN, Praha, 320 s. KOVÁČ, M., MICHALÍK, J., PLAŠIENKA, D., MAŤO, Ľ., 1993: Alpínsky vývoj Západných Karpát. Masarykova Univerzita, Brno, 96 s. KŘÍŽ, H. (1983). Hydrologie podzemních vod. Academia, Praha, 292 s. KUKAL, Z. (1984). Oceán - pevnina budoucnosti. Horizont, Praha, 314 s. LACIKA, J. (1997). Geomorfológia. Skriptá, FEaE TU Zvolen, 172 s. LUKNIŠ, M. ed. (1972). Slovensko 2. Príroda. Obzor, Bratislava, 917 s. MIČIAN, Ľ. (1977). Všeobecná pedogeografia. Skriptá. PriF UK Bratislava, 154 s. NETOPIL, R., BRÁZDIL, R., DEMEK, J., PROŠEK, P. (1984). Fyzická geografie I. SPN, Praha, 273 s. PAČES, T. (1982). Voda a Země. Academia, Praha, 176 s. PLAŠIENKA, D. (ed.), 2006: Geologická stavba Západných Karpát, 1, 2, Prírodovedecká fakulta UK 205 s. PLESNÍK, P. (2004). Všeobecná biogeografia. UK Bratislava, 428 s. PLESNÍK, P., POLČÁK, N. (2009). Základy klimatológie pre geografov. Skriptá. FPV UMB Banská Bystrica, 116 s. PROKEŠOVÁ, R. (1998). Základy všeobecnej geológie. Skriptá, UMB Banská Bystrica, 147 s. REICHWALDER, P., JABLONSKÝ, J. (2003). Všeobecná geológia 1, 2. PriF UK Bratislava. THURMAN, H. V., TRUJILLO, A. P. (2005). Oceánografie. Computer Press, Praha, 479 s. TRIZNA, M. (2012). Klimageografia a hydrogeografia. Skriptá, Geografika, Bratislava, 154 s. TRIZNA, M. (2007). Meteorológia, klimatológia a hydrológia pre geografov. Skriptá, Geografika, Bratislava, 144 s. ZAŤKO, M. (1994). Svetový oceán, jeho význam a rozdelenie. Geografia, 2, 38-40. ZATKALÍK, F. (1992). Biogeografia. Skriptá. PriF UK Bratislava, 268 s.
  • BAČÍK, M. (2015). Základy demogeografie. VERBUM, Katolícka univerzita v Ružomberku BAŠOVSKÝ, O., BARAN, V. (1998). Geografia sídiel. Banská Bystrica: FPV UMB BAŠOVSKÝ, O., MLÁDEK, J. (1985, 1989). Geografia obyvateľstva a sídiel, UK Bratislava ČADIL, J. (2010). Regionální ekonomie: Teorie a aplikace. C. H. Beck, Praha, 176 s. ISBN 978-80-7400-191-8 IVANIČKA, K. (1983). Základy teórie a metodológie socioekonomickej geografie. SAV Bratislava. KOREC, P. (1994). Ekonomická geografia I. Bratislava: PriF UK. KOREC, P., POPJAKOVÁ, D. (2019). Priemysel v Nitre: globálny, národný a regionálny kontext. Univerzita Komenského v Bratislave, Bratislava, 210 s. [ISBN 978-80-223-4829-4] http://www.humannageografia.sk/stiahnutie/nitra_priem_korec_popjakova_2019.pdf LOPUŠNÝ, J. (2001). Geografia cestovného ruchu Slovenska. Skriptá. Banská Bystrica. EF UMB, 2001, 101 s. LOPUŠNÝ, J. (2003). Geografia medzinárodného cestovného ruchu. Skriptá. Banská Bystrica, EF UMB, 120 s. MARIOT, P. (2000). Geografia cestovného ruchu. Orbis Pictus Istropolitana, Bratislava MATLOVIČ, R. (2005). Geografia obyvateľstva Slovenska so zreteľom na rómsku minoritu.
  • Prešov : PU FH a PV. MLÁDEK, J. (1992). Základy geografie obyvateľstva. Bratislava: SPN OTRUBOVÁ, E. (1991). Socioekonomická geografia II. Bratislava: PriF UK. POPJAKOVÁ, D., MINTÁLOVÁ, T. (2019). Priemysel 4.0, čo mu predchádzalo a čo ho charakterizuje - geografické súvislosti, Acta Geographica Universitatis Comenianae, Vol. 63, No. 2, pp. 173-192 ISSN 1338-6034 http://www.actageographica.sk/stiahnutie/63_2_03_Popjakova_Mintalova.pdf SPIŠIAK, P. (2007). Základy geografie poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Bratislava: Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave. TOUŠEK, V., KUNC, J., VYSTOUPIL, J. a kol. (2008). Ekonomická a sociální geografie. Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk, s. r. o., Plzeň, 416 s. ISBN 978-80-88870-80-7
  • ANDRAŠKO, I. (2013). Základy regionální geografie. https://is.muni.cz/el/1431/podzim2013/M0002/um/Zaklady_regionalni_geografie.pdf BAČÍK, M. (2013). Základy politickej geografie. Verbum, Katolícka univerzita v Ružomberku. BAŠOVSKÝ, O., LAUKO, V. (1990). Úvod do regionálnej geografie. Bratislava: SPN. BRÁZDIL, R. a kol. (1988). Úvod do studia planety Země. Praha: SPN. ČADIL, J. (2010). Regionální ekonomie: Teorie a aplikace. C. H. Beck, Praha, 176 s., ISBN 978-80-7400-191-8 ČAPEK, R. (1992). Planetární geografie.
O súboroch cookie na tejto stránke

Súbory cookie používame na funkčné účely, na zhromažďovanie a analýzu informácií o výkone a používaní stránky.

Nastavenia Povoliť všetko