Popis:
Vypracované štátnicové otázky na predmet Verejná politika - Vysoká škola sladkovičovo - Fakulta verejnej politiky verejnej správy.
1A/ Vymedzte verejnú politiku ako vednú disciplínu a spoločenskú prax
Verejnú politiku je možné vymedziť ako disciplínu, ktorá používa výkladové rámce ekonómie, politológie, práva, sociológie a ďalších disciplín k analýze procesov formovania a uplatňovania diferencovaných verejných záujmov.
Verejná politika je prierezovou vednou disciplínou sui generis, presahujúca svoju tematickú štruktúru aj používanými výkladovými rámcami a výskumnými metódami hraníc tradičných sociálnych vied.
Vymedzenie obsahu verejnej politiky ako vednej disciplíny je spojené s novými konkrétnymi postupmi, napríklad k implementácii politík, spôsobov testovania efektívnosti práce profesionálov v politickom procese, regulačnou funkciou štátu vo verejnej politike, rozvojom administratívnych kapacít verejných služieb atď.
Každá vedná disciplína musí mať svoju vlastnú metodológiu a terminológiu.
Existuje niekoľko definícií verejnej politiky. Z hľadiska všeobecnosti ich delíme do týchto troch skupín:
1. prvú skupinu tvoria definície, ktoré sa orientujú na to, ako funguje systém verejnej politiky ako celok, teda politický proces v konkrétnej krajine.
2. v druhom prípade sa verejná politika prezentuje vo forme vládneho programu činnosti v jednom odvetví spoločnosti alebo v jednom geografickom priestore
3. tretí prístup ako sa prijímajú konkrétne rozhodnutia a aká je ich účinnosť. V tomto prístupe sa verejná politika chápe ako sekvencia rozhodovania.
Sekvenčný prístup vo VP je zhrnutý do týchto etáp:
1. Identifikácia problému – zadefinovanie, porozumenie a formulácia problému
2. Rozvoj programu je fázou riešenia problému – riadenie určitého problému tak, že dosiahneme ciele.
3. Realizácia programu
4. Posúdenia, hodnotenie programu
5. Ukončenie programu
Jedna z mnohých definícií verejnej politiky definuje jej úlohu ako výskum súhrnu aktivít aktérov verejnej politiky v rámci určitého subjektu / štátu alebo politickej organizácie /, ktoré priamo alebo sprostredkovane ovplyvňujú život občanov daného subjektu.
1B/ Teoretické prístupy v modernej politickej vede a jej metodológia
V súčasnej politickej vede môže vytýčiť 3 základné metodologické prístupy:
1.Normatívno-ontologický prístup, ktorý vznikol ako znovuoživenie Aristotelovej filozofie a ako reakcia na pozitivizmus zakladateľov „ political science“ v anglo-americkom prostredí. Jeho cieľom je znovu spojiť politiku s etikou. Politická veda sa má tak znovuobrodiť duchom klasickej filozofie. Samotní protagonisti tohto smeru sa označujú ako „ praktickí filozofi“. K základným funkciám akejkoľvek politiky v normatívno-ontologickej teórii patrí stabilita a poriadok foriem spolužitia v rámci štátneho zväzku. Ústredné oblasti normatívno-ontologickej teórie – filozofická antropológia, etika a personalizmus, sú zamerané proti subjektivizmu, psychologizmu a scientizmu. Predstavitelia normativizmu – C.J.Friedrich, E.Fraenkel, B.de Jouvenal a T.Stammen – spájajú filozoficko-politické otázky s prevažne inštitucionálnym chápaním politična. Normatívno-ontologická škola sa stala protipólom scientizmu, rozširujúceho neobmedzenú vieru v možnosti prírodných a technických metód pri skúmaní politických javov.
Závery: zástancovia normatívno-ontologického prístupu rozlišujú existenciu objektívnych hodnôt / napr. spoločenské dobro/ považujú ich za nadčasové. Predmetom poznania nie sú reálne existujúce oblasti bytia / ekonomika, právo/, ale predstavy o zmysle a podstate spoločnosti z nadčasového pohľadu.
...
Kľúčové slová:
štátnicové otázky
fakulta verejnej politiky verejnej správy
fvpvs
sládkovičovo
Obsah:
- 1A/ Vymedzte verejnú politiku ako vednú disciplínu a spoločenskú prax
1B/ Teoretické prístupy v modernej politickej vede a jej metodológia
1C/ Akým spôsobom a prečo determinuje verejné politiky štátov eú pakt stability a rastu?
2A/ Vymedzte verejnú politiku voči politológii a ekonómii
2B/ Empiricko-analyticky orientovaná politická veda v 20. storočí
2C/ Akým spôsobom a prečo determinujeme verejné politiky štátov eú lisabonská agenda
3A/ Vymedzte verejnú politiku voči sociológii a právu resp. správnej vede
3B/ Uveďte základné rozdiely medzi normatívno-ontologickým, kriticko-dialektickým a empiricko-analytickým prístupom v politickej vede a aj hlavných predstaviteľov týchto smerov
3C/ Ako determinuje verejné politiky nových členských štátov eú ich snaha vstúpiť do európskej menovej únie a prejsť na spoločnú európsku menu euro
4A/ Charakterizujte trojsektorovú reguláciu života spoločnosti ako determinant verejnej politiky a v rámci nej osobitne verejný sektor
4B/ Politické procesy, činnosti a vzťahy
4C/ Charakterizujte špecifické črty verejných politík švajčiarska
5A/ Charakterizujte trojsektorovú reguláciu života spoločnosti ako determinant verejnej politiky a v rámci nej osobitne súkromný sektor
5B/ Definujte a objasnite tradičné a netradičné subjekty politky
5C/ Charakterizujte silné a slabé prvky verejných politík írska
6A/ Charakterizujte trojsektorovú reguláciu života spoločnosti ako determinant verejnej politiky a v rámci nej osobitne občiansky (tretí) sektor
6B/ Klasifikácia politických strán a straníckych systémov podľa vybraných mysliteľov
6C/ Charakterizujte špecifické črty verejných politík nórska
...
28A/ Charakterizujte proces výberu aktérov verejnej politiky a osobitne základné črty väčšinového volebného systému
28B/ Miesto a význam prezidenta v politickom systéme SR
28C/ Rodovo podmienená diskriminácia na trhu práce. formy a možnosti jej eliminácie
29A/ Charakterizujte proces výberu aktérov verejnej politiky a osobitne základné črty proporcionálneho volebného systému
29B/ NR SR jej miesto, význam a vzťah k ostatným zložkám moci
29C/ Násilie páchané na ženách, legislatívne a inštitucionálne nástroje verejenj správy na jeho elimináciu
30A/ Charakrizujte proces výberu aktérov verejnej politiky a osobitne základné črty zmiešaného volebného systému
30B/ Voľby a volebný systém v podmienkach SR
30C/ Možnosti a formy zvyšovania participácie žien vo verejnej politike