Dejiny a filozofia techniky

Od australopitekov k Homo sapiens

Podľa nálezov na východe a na juhu Afriky sa začala staršia doba kamenná (paleolit) asi pred tromi miliónmi rokov. Homo habilis (doslovne človek zručný) - zrejme prvý živí tvor, ktorého možno označiť za človeka - si vytváral nástroje tým, že upravoval vôbec prvú surovinu: kameň. Jeho prvými nástrojmi boli okruhliaky, ktoré štiepal tak, aby úlomky mali rezné hrany.

Ešte pred objavom Homo habilis boli antropológovia dlhý čas presvedčení, že jednoduché kamenné nástroje, ktoré archeológovia v hojnom počte nachádzali, sú artefakty (umelo vytvorený predmet, umelecké dielo) a že ich treba pripísať australopitekovi predstavujúcemu prechodnú fázu medzi zvieraťom a človekom (Australopitek žil približne v tom istom čase na tom istom území ako až neskôr objavený Homo habilis). Nepotvrdzovali to však anatomické znaky australopitekov. Predovšetkým silná čeľusť poukazovala na veľmi vyvinuté žuvacie svaly, z čoho sa dalo usudzovať, že sa živil prevažne rastlinnou potravou. Do tohto obrazu zapadal aj chrup. Primitívny bylinožravec by sotva potreboval ostré kamenné nástroje, ktoré sú typickými nástrojmi raných lovcov. Preto niektorí bádatelia pátrali po všežravcovi, zvyšok bytosti, ktorá žila v tom istom čase ako australopitek. Keď potom v päťdesiatych rokoch nášho storočia britskí antropológovia, manželia Mary Douglas a Louis Seymour Leakeyovci objavil v Tanzánii a neskôr aj v Keni prvé lebečné kosti Homo habilis, záhada sa vyjasnila: Homo habilis sa celkom jednoznačne živil zmiešanou potravou. Preto aj potreboval nástroje na lov: kamene na hádzanie a vrhanie a ostro hranné úlomky na rozkúskovanie ukoristenej zveri.