Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 077 projektov
0 nových
Dejiny štátu a práva na území Slovenska - I.časť
«»
| Prípona .zip |
Typ študijný materiál |
Stiahnuté 5 x |
| Veľkosť 0,6 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 48284 |
| Posledná úprava 13.02.2023 |
Zobrazené 579 x |
Autor: Zarkiss |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
12 Kreditov - kvalita:
99,7% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Trnavská univerzita v Trnave
- Fakulta:Právnická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy » Právo
- Predmet:Dejiny práva a štátu na území Slovenska
- Študijný program:Právo
- Ročník:1. ročník
- Formát:Archív súborov (.zip)
- Rozsah A4:77 strán
1. Charakterizujte ciele a priebeh uhorského revolučného pohybu.
Revolučné pohyby sa začali v západnej Európe (Francúzsko, Taliansko, Nemecko) a približne v polovici 40. rokov 20. storočia dorazili aj do Rakúsko-Uhorska. Tento pohyb reagoval na problémy, ktoré spôsobovali zaostávanie spoločnosti, t. j. feudálny systém (vrátane štátneho), ktorý sa mal nahradiť kapitalistickým systémom. Realizačnou platformou revolučného pohybu sa stala ústavno-právna cesta, a to v kombinácii s revolučným násilím a s prvkami občianskej vojny.
Ciele revolučného pohybu
Revolučný pohyb tzv. meruôsmych rokov mal vyriešiť tri základné otázky determinujúce nevyhnutnú premenu spoločnosti. Po prvé, išlo o roľnícku otázku, ktorá mala zaručiť voľný pohyb pracovnej sily (bolo nevyhnutné zrušiť poddanstvo a tiež otázky týkajúce sa vlastníctva pôdy). Po druhé, išlo o národnostnú otázku, ktorá mala zaručiť vnútornú stabilitu Uhorska, a to prostredníctvom priznania práva na sebaurčenie - národom a tiež národnostiam. Treťou skutočnosťou, ktorá mala byť vyriešená prostredníctvom revolúcie, bola zmena spoločenského zriadenia, a to cestou demokratizácie štátu (prostredníctvom konštitucionalizmu, parlamentarizmu a tiež priznaním občianskych práv obyvateľom). Revolučné ciele sa však nepodarilo uskutočniť úplne, resp. sa ich nepodarilo vôbec realizovať (pre krátkozrakosť rozhodujúcich vrstiev obyvateľstva v Uhorsku, ktorým vyhovoval aktuálny stav).
Priebeh revolučného pohybu
Prvým dôležitým krokom revolúcie bola abdikácia kancelára K. Metternicha (13. marca 1848), ktorý bol považovaný za reprezentanta policajných metód riadenia monarchie. Následne, 15. marca 1848 prepukla revolúcia aj v Pešti a posledné zasadanie uhorského snemu v Bratislave prijalo tzv. Bratislavskú ústavu ako koncentrovaný legislatívny program uhorského revolučného pohybu (obsahovala 31 zákonných článkov). Následne, cisár Ferdinand V. v apríli 1848 potvrdil jej platnosť aj účinnosť. Viedenské vládnuce orgány však popierali (aj napriek platnosti) vnútroštátnu, ako aj medzinárodnú suverenitu Uhorska, čo vyvolalo trvalý rozpor medzi Viedňou a Pešťou.
...
Revolučné pohyby sa začali v západnej Európe (Francúzsko, Taliansko, Nemecko) a približne v polovici 40. rokov 20. storočia dorazili aj do Rakúsko-Uhorska. Tento pohyb reagoval na problémy, ktoré spôsobovali zaostávanie spoločnosti, t. j. feudálny systém (vrátane štátneho), ktorý sa mal nahradiť kapitalistickým systémom. Realizačnou platformou revolučného pohybu sa stala ústavno-právna cesta, a to v kombinácii s revolučným násilím a s prvkami občianskej vojny.
Ciele revolučného pohybu
Revolučný pohyb tzv. meruôsmych rokov mal vyriešiť tri základné otázky determinujúce nevyhnutnú premenu spoločnosti. Po prvé, išlo o roľnícku otázku, ktorá mala zaručiť voľný pohyb pracovnej sily (bolo nevyhnutné zrušiť poddanstvo a tiež otázky týkajúce sa vlastníctva pôdy). Po druhé, išlo o národnostnú otázku, ktorá mala zaručiť vnútornú stabilitu Uhorska, a to prostredníctvom priznania práva na sebaurčenie - národom a tiež národnostiam. Treťou skutočnosťou, ktorá mala byť vyriešená prostredníctvom revolúcie, bola zmena spoločenského zriadenia, a to cestou demokratizácie štátu (prostredníctvom konštitucionalizmu, parlamentarizmu a tiež priznaním občianskych práv obyvateľom). Revolučné ciele sa však nepodarilo uskutočniť úplne, resp. sa ich nepodarilo vôbec realizovať (pre krátkozrakosť rozhodujúcich vrstiev obyvateľstva v Uhorsku, ktorým vyhovoval aktuálny stav).
Priebeh revolučného pohybu
Prvým dôležitým krokom revolúcie bola abdikácia kancelára K. Metternicha (13. marca 1848), ktorý bol považovaný za reprezentanta policajných metód riadenia monarchie. Následne, 15. marca 1848 prepukla revolúcia aj v Pešti a posledné zasadanie uhorského snemu v Bratislave prijalo tzv. Bratislavskú ústavu ako koncentrovaný legislatívny program uhorského revolučného pohybu (obsahovala 31 zákonných článkov). Následne, cisár Ferdinand V. v apríli 1848 potvrdil jej platnosť aj účinnosť. Viedenské vládnuce orgány však popierali (aj napriek platnosti) vnútroštátnu, ako aj medzinárodnú suverenitu Uhorska, čo vyvolalo trvalý rozpor medzi Viedňou a Pešťou.
...
Kľúčové slová:
právo
dejiny práva
Uhorsko
slovenský národ
žiadosti slovenského národa
Bachov absolutizmus
obdobie dualizmu
vecné právo
dedičské právo
feudálny štát
socialistický štát
Opus Tripartitum
Obsah:
- Charakterizujte ciele a priebeh uhorského revolučného pohybu.
Charakterizujte slovenské národné hnutie a proces prosbopisov a žiadostí (Žiadostí slovenského národa).
Charakterizujte Bratislavskú marcovú ústavu a ústavné zmeny.
Charakterizujte Bratislavskú marcovú ústavu a premenu právneho poriadku (proces defeudalizácie).
Vymedzte charakteristické črty štátneho režimu v období Bachovho absolutizmu.
Charakterizujte rakúsky ABGB a priblížte normy rakúskeho práva naoktrojované na územie Uhorska.
Charakterizujte národnostné zákonodarstvo obdobia dualizmu.
Priblížte memorandový proces a Memorandum národa slovenského. Porovnajte ho so Žiadosťami národa slovenského z roku 1848.
Charakterizujte Októbrový diplom a následné politické dohody vedúce k vyrovnaniu.
Charakterizujte ústavné zakotvenie rakúsko-uhorského vyrovnania a následné štátoprávne zmeny v Uhorsku a ich ideové východiská.
Priblížte zmeny v štátnej správe, samospráve a správe obcí (nová zákonná úprava).
Priblížte zmeny v súdnej organizácii v období dualizmu.
...
Vymedzte základné črty feudálneho štátu a jeho práva.
Vymedzte základné črty občianskeho (buržoázneho) štátu a jeho práva.
Vymedzte základné črty socialistického štátu a jeho práva.
Pokúste sa charakterizovať obdobie predštátneho vývoja nášho územia z hľadiska právneho (Samova ríša a Nitrianske kniežatstvo).
Charakterizujte právnu obyčaj a jej vzťah k zákonu v historickom vývoji.
Charakterizujte zákon (ako akt normotvorby panovníka a následne ako akt snemovej normotvorby).
Vymedzte privilégium a jeho postavenie a význam v stredovekom právnom poriadku.
Charakterizujte vývoj súdnej praxe a vzťah súdnej praxe (súdnych rozhodnutí) k právnej obyčaji.
Charakterizujte štatút ako prameň práva.
Opus Tripartitum a snahy o jeho revíziu - význam diela, kodifikačné snahy, štruktúra diela.
Snahy o zozbieranie matérie platných zákonov (vytvorenie súkromných zbierok zákonov a Corpus Iuris Hungarici).
Snahy o zozbieranie a publikáciu súdnych rozhodnutí.
...
Zdroje:
- prednášky
- prezentácie
- semináre
- poznámky
- skriptá
- LACLAVÍKOVÁ, M. - ŠVECOVÁ, A.: Praktikum k dejinám štátu a práva na Slovensku 1848 - 1948 (II. zväzok)
- MOSNÝ, P. - LACLAVIKOVÁ, M. 2015. Dejiny štátu a práva na území Slovenska I. (od najstarších čias do roku 1848)
- MOSNÝ, P. - LACLAVIKOVÁ, M. 2014. Dejiny štátu a práva na území Slovenska II. (1848 - 1948)
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené