Matematická štatistika

Trochu histórie:
Starovek - sčítanie ľudu a majetku (vojenské a daňové účely) - Egypt, Čína, Mezopotámia
Stredovek - vznik a konsolidácia nových štátov - zisťovanie geografických údajov, hospodársky a politický popis štátu. „status“ = stav štátu.
Novovek
• 17. stor. - „politická aritmetika“ v anglosaských krajinách - Petty, Grand.
Vznik zárodkov poisťovníctva a z toho vyplývajúca tvorba úmrtnostných tabuliek Huygens).
Do 20. storočia tzv. popisná štatistika, hlavný princíp je vyčerpávajúce zisťovanie
(čím viac údajov, tým lepšie výsledky).
• 20. stor. - využívanie aparátu pravdepodobnosti (v jadre). Vznik matematickej (induktívnej)
štatistiky - princíp spočívajúci v náhodnom výbere
Pojem štatistika je veľmi obšírny. V praxi sa neraz stretneme so slovnými spojeniami: „štatisticky bolo zistené, že . . . “ alebo „štatistika hovorí, že . . “ pričom je podaná informácia o istej skutočnosti (napr. priemerný zárobok alebo hmotnosť, sledovanosť istej televíznej stanice, životnosť výrobkov, spotreba benzínu, volebné preferencie atď.).
Takáto informácia je stopercentne pravdivá len vtedy, ak sa zistil skúmaný štatistický znak (zárobok, hmotnosť, sleduje - nesleduje atď.) pre každú štatistickú jednotku, t. j. pre každý objekt skúmania. To sa však dá len zriedkavo realizovať, mohlo by to byť finančne náročné alebo by to stratilo zmysel (napr. pri zisťovaní životnosti výrobkov by sme zlikvidovali celú výrobu).
Preto sa zistí skúmaný znak na náhodnom výbere - vybranej vzorke a zo získaných údajov sa urobí zovšeobecnenie vo forme štatistického záveru o celom základnom súbore, t. j. o celej množine štatistických jednotiek, ktorá je predmetom skúmania.