Metódy sociálnej práce s komunitou

Podrobný materiál k predmetu Metódy sociálnej práce s komunitou. Vhodný aj do štátnic aj ku skúške. TEORETICKÉ ZÁKLADY A PRAKTICKÉ POZNATKY: Psychológia: (klinická, pedagogická, psychológia osobnosti), Sociológia, Sociálna psychiatria. Vysvetlenie pojmov ako sú: Skupina, skupinová dynamika, Tenzia, kohézia, parataxická distorzia, skupinová psychoterapia, interakčný a nápravný model, Bálintovská skupina, skupinové poradenstvo, terapeutická komunita, modely...

1. Príslušnosť k spoločenskej skupine. Príslušnosť človeka k určitým skupinám. Sociálne systémy.
Skupinová príslušnosť:
- príslušnosť k spoločenskej skupine ( rodina, školská, pracovná)
- príslušnosť človeka k určitým skupinám je základným determinantom jeho psychiky
- človek vstupuje do skupín a v procese socializácie skupina „vstupuje“ do človeka (Eis, 1994)
- keď skúmame ľudské správanie, zisťujeme nielen všeobecnú platnosť toho, že ľudia žijú vždy v sociálnych systémoch, ktoré ich držia pri sebe, ale naviac i to, že všeobecne konajú takým spôsobom, aby boli svojimi blízkym prijatí a potvrdení (Goldschnidt, In. Yalom, 1999)
- v skupine všetci potrebujú uznanie, ocenenie. Preto treba osobu v tej jeho roli prijať – bezvýhradne, neklásť podmienky („mám ťa rada, keď budeš...“). Ľudí treba akceptovať takých, akí sú. Ináč sú často neistí, útlocitní,... Vnútorne treba byť vysporiadaný.Príslušnosť k určitej spoločenskej vrstve, resp. spoločenskej skupine podmieňuje myslenie a konanie človeka.
...

2. Charakteristika skupín. Ciele skupinovej práce. Pravidlá skupinovej práce. 
Skupina – je združenie ľudí, kt. sa poznajú buď osobne (tvárou v tvár), alebo sú vzájomne niečím spojení. Človek je schopný kvalitne existovať len ako člen skupiny a väčšinou patrí k viacerým skupinám súčasne. V priebehu celého života prechádza rôznymi skupinami, ktoré môžu byť uzavreté alebo otvorené a vzájomne sa prelínajúce. Život v skupine vyjadruje základnú ľudskú potrebu zdieľať spoluvytvárať, dávať a brať uskutočňovať sa vo vzťahoch. Ľudia sa učia rozumieť sebe i druhým, hľadať vhodné riešenia problémov, učia sa nachádzať spôsoby, aby ich osobné potreby a záujmy neboli v rozpore zo záujmami skupiny do ktorej patria. Sociálna práca so skupinou venuje primárne pozornosť skupine a sekundárne jednotlivcovi, zameraná je na dosahovanie cieľov, väčšina si ich skupina zadefinuje sama. Hlavným cieľom je maximalizácia vzájomnej pomoci a vývoj skupiny k autonómii. Skupina má spoločný problém.

Skupinová práca: je práca v zoskupení ľudí, ktorá sa vyznačuje vzájomnou podporou, poskytovaním informácii, je v nej osobnostný rast, odstraňujú sa chorobné symptómy, pripravuje sa v nej návrat do bežného života, pochopenie vlastných zlých vzorcov správania, čo je nevyhnutným krokom k jeho následných zmenách v zmysle sociálnej adaptácie.

Je realizovaná s väčším počtom sociálnych klientov (malé a stredné soc. skupiny), pri ktorej sa využívajú špecifiká skupinovej práce v prospech jednotlivcov v skupine a celej skupiny. Pomáha ľuďom žijúcim na určitom územnom celku pri riešení konkrétnych životných situácií.

Ciele skupinovej sociálnej práce:
• pomáhať členom skupiny, aby sa učili aktívnej účasti na živote skupiny
• rozvojom skupiny prispieť k rozvoju individuálnych potenciálov jej členov
• zabezpečovať prirodzený vzrast a rozvoj sociálneho fungovania členov skupiny • zabraňovať sociálnej dysfunkcii u členov
• poskytovať pomoc a oporu členom skupiny.
...