Politológia

1. Politológia - samostatná spoločensko-vedná disciplína
a. Historicko-politické východiská vzniku politickej vedy
- politická veda ako súčasť spoločensko-vedného komplexu – v súčasnosti jedna z najvýznamnejších vedných disciplín – vedecká analýza a výklad sociálnych javov
- na zač. 21. st. je politická veda už skutočne konštituovanou samostatnou vednou disciplínou
- hl. zdroj kritiky politológie – absencia vlastných, špecifických metód a metodológie, okrem toho nevedeckosť (poplatnosť k politike – predmetu vlastného skúmania) – Berg-Schlosser a Stammen – afirmatívna veda (pritakávacia) – dobrovoľný nástroj moci pre politické účely ležiace mimo ňu, v histórii sa však väčšinou profilovala opačne – ako kritický postoj k spoločenskej realite
- politická veda – úzky súvis s modernou spoločnosťou západného typu (vysoká miera participácie obyvateľov na politike, vysoká miera autonómie rozhodovania indivídua, výrazná sekularizácia spoločenského života, tvorba špecializovaných politických inštitúcií (ústav, volieb, volebných systémov)
...

2. Politika - predmet záujmu politickej vedy
a. Mnohoznačnosť pojmu politika
politika – prax miestnych, regionálnych, národných a medzinárodných vládnych organizácií, voľby a volebné kampane, politické strany a záujmové hnutia, ľudské práva, práca, trávenie voľného času, sociálne istoty, veda, technika, infraštruktúra, kultúra, životné prostredie - výraz politika – najskôr treba viac porozumieť pojmom, ktoré s politikou bezprostredne súvisia
Politika - v definícii sa odráža osobnosť autora definície, jeho politicko-filozofické zaradenie a orientácia:
= verejná činnosť zameraná na uplatnenie celospoločenských záujmov na rozvíjanie a upevnenie politickej moci
= súbor činností spoloč. tried, skupín al. vrstiev, kt. medzi sebou riešia záujmové konflikty za pomoci moci al. v boji o ňu (najmä správa štátu – uchopenie štátnej moci), politika je určovaná ekonomikou
...

3. Metodológia politológie
- politická veda ako špecifická spoločensko-vedná disciplína žiadne „vlastné politologické“ metódy nemá – „požičiava“ si ich od iných vied
a. Význam diskusie o metodolických otázkach politológie
- zač. 60. r. 20. st. bola neexistencia špecifických „politologických“ metód natoľko zásadná, že autori odmietali akceptovať politickú vedu ako autonómnu vednú disciplínu
- 1949 – vznik medzinárodnej politologickej organizácie – IPSA – „nová“ sociálna veda dosiahla i na medzinárodnom poli svojho faktického inštitucionálneho uznania
- C.H.Achen – zač. 80. R. 20. st. – prirovnáva metodologické zázemie politickej vedy k výpredaju – čo iní využili a odkladajú, to politológia prijíma a vďačne využíva
- kritici – politická veda premeškala okamih, kedy si mohla – a mala – vypracovať vlastné metodologické prístupy – neschopnosť politickej vedy ponúknuť v oblasti metodológie iným sociálnym vedám „niečo skutočne svoje“ – politológia ako nie príliš užitočný partner ostatných vedných disciplín a označujú ju za vedu neautentickú z hľadiska metodológie
...