Rímske právo - výcuc (Vývoj rímskeho práva, Pramene rímskeho práva, Subjektívne právo...)

Rímsky občiansky proces

Celý spor sa odohrával spravidla v dvoch etapách:
a) pred magistrátom (in iure) - nemohlo sa uskutočniť v dňoch zasvätených bohom (dies nefasti), kresť.sviatkov
b) pred sudcom (in iudicio)

V zásade miestne príslušný bol súd v bydlisku žalovaného alebo súd, v okruhu ktorého sa nachádzala sporná vec, alebo kde došlo k deliktu, alebo napokon súd, na ktorom sa strany dohodli.

Sporové strany - ako procesná strana nemohol vystupovať hocikto. Mohol ňou byť len ten, kto bol procesne spôsobilý. V tomto smere rímske procesné právo rozoznávalo tieto druhy procesnej spôsobilosti:
1. spôsobilosť byť účastníkom civilného sporu (nemali ju otroci a ženy podriadené otc. alebo manž. moci),
2. spôsobilosť na procesné úkony, t.j. vystupovať v procese s právnymi účinkami (nemali ju nedospelí a duševne choré osoby),
3. spôsobilosť robiť návrhy pred súdom (niektoré mal. osoby a hluchonemé),

Jednotlivé druhy občianskeho procesu

Legisakčný proces - prebiehal v 2 fázach:
1. pred štátnym súdnym predstaviteľom (in iure)
2. pred súkromným sudcom (apud iudicem) - zahŕňal 5 legisakcií:
a) legis actio sacramento
b) legis actio per iudicis arbitrive postulationem
c) Legis actio per condictionem
d) Legis actio per manus iniectionem
e) Legis actio per pignoris capionem
- bol nepružný, čo súviselo s prísnou viazanosťou na civilný zákon, formálny a obmedzoval sa len
na rímskych občanov
...