Popis:
Filozofické a soc.-filozofické myslenie v antickom Grécku a Ríme
jeden z hlavných zdrojov euroamerickej civilizácie a zvlášť soc.filozofockého myslenia je popri kultúre kresťansko-židovskej predovšetkým myšlienková kultúra starovekého Grécka a Ríma
počiatky soc.filoz. myslenia v Grécku - prechod od rodového spoločenského zriadenia k mestským štátom polis
tvorcami úvah o podstate , pôvode spoločnosti, vzťahu občan a štát, povahe sociálneho poriadku boli okrem filozofov aj politici-Solón, Perikles, básnici a dramatici-Theognis,Pindaros, historici-Herodotos, Polybios
Predfilozofia asi do 6./5. s.p.n.l.
Prechod od mýtusu k logu, hľadá sa dôvod prečo je niečo, filozofia bola zrastená s matematikou, geometriou
Homér - ILIAS A ODYSEA - soc. názory sú prítomné len málo, holduje rodovej spoločnosti
Hesiodos - ŽELEZNÝ VEK-filozoficko-historické názory, vývojom sa spoloč. degraduje
7 mudrcov - zostali po nich moralizmy
Orfici - dualizmom nadväzovali na orient a perziu, hmota-princíp zla, duch-princíp dobra
Solón-reformátor, snažil sa o sociálny a politický kompromis
Ranná grécka filozofia - predsokratovská asi od 6./5.p.n.l. - 5./4.s.p.n.l.
Kozmocentrická, zameraná skôr na poznanie prírody ako na človeka a spoločnosť
Vo filozofii hľadali pralátku - Arché, čo vládne
Milétska škola :
Táles - voda, projektant Sionských miest, Otázky čo, prečo, ako?
Anaximandros - apeirón, niečo neurčité,
Anaximenes - vzduch
Herakleitos - oheň, najdynamickejší, svet sa neustále mení podľa určitého zákona logos, spoločnosť musí byť logicky usporiadaná, ovplyvnil sofistov, „Všetko plynie“.
Pytagorejci - základ sveta - dva princípy apeiron a peras, filozofia protikladov svetlo/tma, párne/nepárne. Všetko je v harmónii ktorej podstatou sú čísla. Párne nedokonalé, večne deliteľné, nepárne dokonalé.Aristokracia a teokracia.
...
Kľúčové slová:
filozofia
socíálny
sociálna filozofia
myslenie
fylozofické myslenie
Táles
Pytagoras
Aristoteles
sociológia
riadenie
filozofia riadenia
manažment
logika
výrok
hypotéza
argumentácia
Obsah:
- I - DEJINY SOCIÁLNO-FILOZOFICKÉHO MYSLENIA,
II.-SOCIÁLNA FILOZOFIA - AKO SYSTÉM III. - Sociológia
II.1 - Sociológia
II.1.1 - Predmet sociológie, jej poslanie v súčasnosti
II.1.2 - Sociologické témy a problémy v súčasnosti
Problém trhu a moci v modernej spoločnosti.
Problém socializácie a sebaidentity
II.1.3 - Problém sociálnej štruktúry spoločnosti
II.1.4 - Inštitúcie a sociálne skupiny
II.1.5 - Problém modernizácie spoločnosti
II.1.6 - Znaky modernizácie spoločnosti
II.1.7 - Úrovne sociologického poznávania
II.1.8 - Sociologický výskum a jeho využitie v praxi
II.1.9 - Metódy, procedúra a techniky v sociologickom bádaní
II.2 - Sociologické aspekty riadenia a práce a ich diagnostikovanie
II.2.1 - Sociálna analýza ako nástroj poznania a predpoklad efektívneho riadenia
II.2.2 - Problém vhodného výberu a adaptačného procesu nových pracovníkov
II.2.3 - Formálna a neformálna organizácia, ich identifikácia, spôsob opisu a význam pre riadenie
II.2.4 - Otázka spokojnosti ako sociálna a pracovná charakteristika
II.2.5 - Kultúra práce, hygiena práce a kultúra pracovného prostredia
II.2.6 - Tradičný a nový typ práce
II.2.7 - Hlavné trendy práce v súčasnej spoločnosti
II.2.8 - Dilemy práce a jej sociálne dôsledky
II.2.9 - Význam informácie pre riedenie, základné črty dobrej informácie
II.2.10 - Vzťah medzi informáciou, rozhodovaním a rizikom
II.2.11 - Sociálne aspekty riadenia, efektívne a neefektívne riadenie
II.2.12 - Problém správneho štýlu v riadení
II.2.13 - Znaky a portrét úspešného vedúceho pracovníka
VI. FILOZOFIA RIADENIA
VI.1 - Filozofia ako teoreticko-metodologické východisko riadiacich procesov
VI.2 - Filozofia manažmentu a manažérskej práce
VI.3 - Filozofia času a časový manažment
VI.4 - Mravné princípy v riadený
VI.5 - Pravda v riadení
VI.6 - Ľudská viera a tolerantnosť v riadení
VII. LOGIKA
VII.1 - Logika myslenia a jej dejiny
VII.2 - Logické metódy
VII.3 - Pojmológia
VII.4 - Súd, výrok
VII.5 - Výroková logika
VII.6 - Analýza funktorov a tabuľková metóda
VII.7 - Hypotéza, teória, dôkaz a argumentácia
VII.8 - Využitie logiky v explanácii filozofie.
VII.9 - Veda, viera, logika, vedieť a veriť, viera hypotézy, systémy a axiómy.
Zdroje:
- skriptá
- prednášky
- poznámky