Sociálna politika (HISTORICKÝ VÝVOJ, CHARAKTERISTIKA SOCIÁLNEJ POLITIKY, SLOVENSKO OD NOVEMBRA 1989 DO DECEMBRA 1992...)

1. Historický vývoj

- Opatrenia sociálnej povahy mali predchodcov ešte v rodových vzťahoch. Prvé štátne podpory sa týkajú vojnových vyslúžilcov, vdov a pozostalých detí (babylonský Chammurapi, 1792-1750 pred n. l.)
- Konfucius (551 - 479 p.n.l.). Jeho učenie je považované za najdôležitejšie v čínskej náboženskej tradícii. Kanonické knihy (5) spolu s ďalšími konfuciánskymi textami sa stali základom učenia a ucelenou filozofickou, sociálnou, politickou a intelektuálnou náukou. Konfucianizmus vznikol v období veľkého spoločenského rozkladu, ktorý sa nazýva obdobím Bojujúcich štátov (481-221 pred Kristom). Konfucianizmus nie je náboženstvom v pravom slova zmysle: Konfucius nevytvoril iný svet, do ktorého by umiestnil svoje posolstvo. Jeho posolstvo totiž znie: „ Ako chcete slúžiť duchom, keď neviete slúžiť ľuďom? Ako chcete pochopiť smrť, keď neviete nič o živote? Podľa Konfucia, človeka môže uspokojiť iba plnenie povinnosti, ktoré zabezpečuje harmóniu v spoločnosti a nevyvoláva hnev nebies. Konfucius nikomu nevnucuje svoje názory. Má rad ľudí a život. Je autorom výroku: Co nechceš, aby iní robili tebe, nerob ty iným! Konfucius identifikoval päť pre čínsku spoločnosť najdôležitejších vzťahov: vzťah medzi otcom a synom, medzi manželom a manželkou, starším a mladším bratom a medzi dvoma priateľmi. Za rovnocenný považoval len vzťah medzi priateľmi. Vo všetkých ostatných vzťahoch videl jedného z dvojice ako staršieho partnera. Tieto vzťahy považoval za absolútne určujúce pre vytvorenie stabilnej a šťastnej spoločnosti. konfuciáni prikladali mimoriadny význam dvom triedam: roľníkom ako zdroju obživy a vzdelaným úradníkom, ktorí sa starali o efektívny chod štátu.
- Budha vlastným menom Siddhártha Gautama sa narodil okolo roku 553 pred Kristom vo vznešenej indickej rodine patriacej k vysokopostavenej kaste. Siddhártha sa vzdal svojho bohatstva v prospech duchovného života, hľadania osvietenia pre spásu iných. Budha chápal ľudské utrpenie ako základný problém ľudskej existencie. Budhisti veria, že keď ľudia konajú dobré skutky má to priamy vplyv na vytváranie budúcej existencie. Za záslužné skutky je považovaná pomoc ostatným - najmä chudobným.
- Ježiš Kristus žil pred dvetisíc rokmi v provincii Judea, ktorá bola v tom čase súčasťou Rímskej ríše. Podľa kresťanov je Ježiš Syn Boží a celé náboženstvo sa odvíja od jeho života a učenia. Kresťanstvo vo svojej rannej podobe nebolo vôbec zmierlivé voči spoločenským nespravodlivostiam a požadovalo aktívny boj. Okrem týchto radikálnych výrokov obsahuje Nový zákon aj výroky opačné. Pravý zmysel jeho výrokov môže byť v zmierení.
Ideológia ranného kresťanstva bola v opozícii k rímskej ríši. Dištancovanie sa stúpencov nového náboženstva od existujúcich degradovaných štruktúr sociálno-politického života sa v praktickej rovine realizovalo prostredníctvom vznikajúcich kresťanských obcí, ktoré svojimi morálnymi a organizačnými parametrami boli prezentované ako predobraz budúceho „Kráľovstva nebeského". V týchto obciach boli eliminované nenávisť, zločinnosť, vládlo tu vzájomné pochopenie, láska, spolupráca. Tu sa kresťania zaväzujú prekonať odcudzenie voči existujúcim politickým inštitúciám a dosiahnuť
...