Sociálno-pedagogická komunikácia

Podstata sociálno-pedagogickej komunikácie
V procese socializácie sa každý človek dostáva do množstva najrôznejších sociálnych kontaktov, ktoré majú rôznu dĺžku trvania, frekvenciu a intenzitu. V týchto kontaktoch prebieha sociálna interakcia, ktorou rozumieme „jednanie ktorého dôsledkom je vzájomné ovplyvňovanie jedincov alebo skupín“ (Jandourek, J., 2001, s. 109).

Komunikácia je proces, pri ktorom si v priamom alebo nepriamom sociálnom kontakte odovzdávame informácie a významy. Predstavuje všetky spojenia človeka so svetom, umožňuje získať informácie o dejoch, vzájomné dorozumievanie aj výmenu emocionálneho obsahu.
Osoba, od ktorej správa vychádza, býva označovaná ako komunikátor. Osoba (skupina osôb), ktorej je správa určená, je príjemcom (komunikantom, recipientom). Obsah správy (komuniké) môže sledovať rôzne ciele (iba informovať, presvedčiť o niečom a pod.).
Celý proces komunikácie má 7 fáz:
1. V prvej fáze sa rodí nápad, objavuje sa myšlienka, t.j. určitý obsah rozhovoru.
2. Druhá fáza predstavuje „zakódovanie“, t.j. formulovanie myšlienky (hľadanie vhodných slov, znakov, gest).
3. Nasledujúca fáza predstavuje vyjadrenie, vyslovenie sformulovaného obsahu.
4. V ďalšom kroku je vysielaný obsah prenášaný od komunikátora ku komunikantovi.
5. Nasleduje príjem, okamih, kedy príjemca zachytí správu.
6. Príjemca správu dekóduje, t.j. interpretuje ho (vyloží si jeho obsah).
7. Poslednou fázou je spravidla akcia, teda určité správanie príjemcu, ktoré bolo vyvolané prijatou správou.
...