Popis:
Kompletne vypracované otázky na skúšku zo stavebnej chémie v oveľa kratšej forme ako skriptá plus ťaháky a rôzne pomôcky ;)
1. HMOTA A JEJ VLASTNOSTI:
a) látky - maju casticovu strukturu, skladaju sa z castic kt. maju nenulovu kľudovu hmotnost
1) elementarne castice (elektrony, protony, neutrony)
2) zlozitejsie mikrocastice (atomy, iony, molekuly)
3) makroskopicke telesa, biologicke utvary, kozmicke utvary
b) polia - nepretrzita forma hmoty, kludova hmotnost = 0, maju vlnovu povahu, sprostredkuvaju vzajomne posobenie medzi casticami, siria sa rychlostou svetla
1) gravitacne pole (NAJSLABSIE SILY)
2) elektromagneticke pole
3) jadrove pole (NAJSILNEJSIE SILY)
ŠTRUKTURA ATOMU:
atom = najmensia cast chem. prvku, zákl. stavebna castica chem. latok, atom tvoria zakladne elementarne castice (protony, neutrony, elektrony)
- atomy su zlozene z atomovych jadier a elektronovych obalov
- atomy su elektroneutralne (pocet protonov v jadre (+) = poctu elektronov v elektronovom obale (-) )
- MOLEKULA = najmensia castica zluceniny
...
2. Názvoslovie anorganických látok.
Cl-I chlorid
F-I fluorid
O-II oxid
(OH)-I hydroxid
(ClO4)-I chloristan
(NO3)-I dusičňan
(CO3)-II uhličitan
(SO4)-II síran
(HSO4)-I hydrogensíran
(PO4)-III fosforečňan
(HPO4)-II hydrogenfosforečňan
(H2PO4)-I dihydrogenfosforečňan
...
Kľúčové slová:
chémia
ťaháky
otázky
skriptá
puzolány
tabuľka chemických prvkov
stavba
stavebný
stavebná chémia
chemický prvok
Obsah:
- 1. Hmota a jej vlastnosti. Jadro atómu. Rádioaktivita. Rýchlosť rádioaktívnej premeny. Rn v budovách, vznik radónu (rovnica), polčas rozpadu, prenikanie do budov, účinky na človeka. Jednotky (Bq, Sv).
2. Názvoslovie anorganických látok.
3. Relatívna atómová a molekulová hmotnosť; látkové množstvo, mól. Chemické výpočty. Výpočty pri výpale a hydratácii vápna, hydratácii sadry a pod. Výpočet pH roztokov kyselín a zásad.
4. Elektrónový obal atómu (postupnosť zapĺňania atómových orbitálov elektrónmi, elektrónové konfigurácie prvkov, valenčná vrstva). Periodická sústava prvkov (triedenie prvkov).
5. Chemická väzba. Druhy chemických väzieb. Elektronegativita.
6. Rozdelenie prvkov na kovy, nekovy a polokovy. Chemické vlastnosti kovov a nekovov (elektronegativita, valenčné elektróny, schopnosť tvoriť katióny a anióny, kyseliny a zásady). Amfotérne vlastnosti.
7. Soli. Druh chemickej väzby v soliach. Kryštalohydráty, rozpustnosť solí. Soli v murivách.
8. Disperzné sústavy (suspenzia, emulzia, sól a gél).
9. Roztoky. Zloženie roztokov. Vlastnosti zriedených roztokov.
10. Elektrolyty, elektrolytická disociácia (ionizácia) - solí, kyselín a zásad (písanie rovníc).
11. Roztoky plynov v kvapaline (vo vode). Vplyv tlaku a teploty na rozpustnosť plynov.
12. Kyslé plyny v atmosfére (reakcia kyslých plynov s vodou, vznik kyselín, kyslé dažde a ich pH, disocácia kyselín vo vode, pôsobenie kyslých dažďov na CaCO3 a stavebné látky).
13. Roztoky kvapalín a tuhých látok v kvapaline (rozpúšťanie v polárnych a nepolárnych rozpúšťadlách).
14. Acidobázické (protolytické) reakcie. (Autoprotolýza vody, iónový súčin vody, definícia a výpočet pH a pOH vodných roztokov, neutrálne roztoky).
15. Kyseliny a zásady (definícia). Silne a slabé kyseliny a zásady, pH roztokov kyselín a zásad)
16. Neutralizácia (definícia, iónový spôsob písania chemických rovníc). Hydrolýza. Vytesňovacie reakcie (reakcia kyselín s vápencom, vodným sklom...).
17. Zrážacie reakcie, komplexotvorné a oxidačno-redukčné reakcie.
18. Termochémia (exotermické a endotermické reakcie, entalpia, Hessov zákon, rozpúšťacie a skupenské teplá)
19. Skupenské stavy látok (plynné a kvapalné skupenstvo). Tuhé skupenstvo (látky kryštalické a amorfné, polymorfia a izomorfia, polymorfné modifikácie CaCO3 a SiO2).
20. Rýchlosť chemických reakcií a činitele ktoré ich ovplyvňujú. Rovnováha chemických reakcií, konštanta rovnovážneho stavu.
21. Uhlík. Elementárny uhlík. Oxidy uhlíka CO a CO2 (vznik a vlastnosti). Rozpustnosť CO2 vo vode. Formy CO2 vo vode.
22. Rozpúšťanie CaCO3 v uhličitých vodách, rovnovážny a agresívny CO2. Vylučovanie CaCO3 z vody. Vznik vodného (kotolného) kameňa a travertínu; krasové útvary .
23. Karbonátové horniny, mineralogické zloženie karbonátových hornín.
24. Kremík. SiO2. Kryštalický SiO2 (polymorfné modifikácie). Amorfný SiO2 (kremenné sklo, opál, kremičité úlety, silikagél). Chemické reakcie SiO2. Kyseliny kremičité (vznik gélu kyseliny kremičitej).
25. Kremičitany. Rozdelenie kremičitanov podľa štruktúry. Ílové minerály a zeminy. Kaolinit, kaolín, montmorillonit a bentonit (chemické zloženie ílových minerálov, ich štruktúra, veľkosť častíc a vlastnosti). Ílové zeminy. Živce.
26. Sklá. Definícia skla. Jednozložkové (kremenné) sklo, dvojzložkové (vodné) sklo, trojzložkové (sodnovápenaté) a viaczložkové sklá. Výroba, chemické zloženie, základné vlastnosti, použitie.
27. Vodné sklo. Výroba a použitie. Vznik gélu kyseliny kremičitej z vodného skla.
28. Maltoviny (spojivá). Vzdušné vápno (surovina, výroba, hasenie, tuhnutie a karbonatizácia, pH).
29. Rýchlotuhnúca sadra (surovina, výroba, tuhnutie).
30. Portlandský cement. Výroba cementu (výpal portlandského slinku, chemické a mineralogické zloženie slinku, mletie slinku s regulátorom tuhnutia na cement). Tuhnutie a tvrdnutie cementu (hydratačné reakcie), hydratačné teplo.
31. Úvod do korózie materiálov na báze cementu (betónu). Karbonatizácia betónu (pôsobenie vzdušného CO2 na betón). Chemická korózia betónu v agresívnych vodách.
32. Voda v prírode. Oxid uhličitý vo vode. Tvrdosť vody. Zmäkčovania vody.
33. Kovy. Elektrochemický rad napätia kovov, korózia.
34. Organická chémia. Názvoslovie vybraných organických zlúčenín. Napr.: Alkány (metán, etán...), alkény a alkíny (etén, etín..), aromatické uhľovodíky (benzén, toluén, styrén). Deriváty uhľovodíkov: alkoholy a fenoly (metanol, etanol, fenol..), karboxylové kyseliny (k. metánová, etánová...), halogénderiváty (vinylchlorid)..
35. Ropa a zemný plyn (hlavné zložky zemného plynu), produkty spracovania ropy (informatívne, asfalt). Uhlie (informatívne, decht, smola).
36. Plastické makromolekulárne látky (stručne polymerizácia, vznik polyetylénu, PVC a polystyrénu).
37. Organokremičité zlúčeniny (silikóny, silanoláty - stručne vlastnosti, použitie).
Zdroje: