Všeobecná psychiatria

História psychiatrie

V mytologickom dávnoveku bola duševná choroba považovaná za boží trest. V antickej mytologii sú záznamy o lykantropii, čo bola osadlosť zlými duchmi a démonmi. Chrámové liečenie duševných porúch sa sa hojne vyskytovalo napríklad v babylónii, Grécku a Egypte.
Súpočívalo v zariekavaní zlého démona, uzmierńovanie si rozhnevaného boha darmi, obetami a modlitbami. Hippokrates /460-370 p.n.l./ sa svojou vedeckou koncepciou ako prvý lekár vôbec, odpútal od mystického vnímania duševnej choroby svojou teóriou o štyroch základných telesných šťavách- hlavnou zásadou jeho liečby bolo, aby z tela odstránil nahoromadené telesné šťavy, čoho sa snažil docieliť dávidlami, preháńadlami, púšťaním žilou a celkom opustil predošlé mytologické metódy. Erasistratos zaviedol ukľudňujúcu liečbu ópiom.Asklepiades /124-56 pnl/ obohatil liečbu duševných porúch o muziokoterápiu, liečebný telocvik, masáže, a liečbu zamestnaním.Avicenna /980-10037/ poukázal na to, že malarická horúčka dokáže zlepšiť priebeh epilepsie.Počas rozvoja feudalizmu sa plne obnovili démonologické koncepcie. S nástupom renesancie došlo postupne k pokusom o návrat k racionálnej terápii. Francúzska revolúcia mala ďalekosiahly vplyv aj na reformu psychiatrickej liečby.