Ťahák - ekonomika poľnohospodárstva

vznikom ČSR sa spojili 2 oblasti v rozdielnou hospodárskou úrovňou a to SR - z nerozvinutým priemyslom a poľnohospodárstvom a ČR - s rozvinutým priemyslom a vyspelým poľnoKoncom 19. storočia a začiatkom 20. sa vytvorilo priemyselné jadro Rakúsko-uhorskej monarchie, kt. zásobovalo priemyselnými výrobkami celú monarchiu. V českých krajinách sa prenikanie kapitalizmu do poľnohospodárstva prejavilo lepším strojovým vybavením, vyššou úrovňou obrábania pôdy, taktiež používaním priemyselných hnojív, kvalitných osív a sadív, čo v značnej miere ovplyvnilo produkciu z jednotky plochy a následne sa vytvorili podmienky na zvýšenie stavov hosp. zvierat.Čo spomalilo rozvoj poľnohospodárstva na SR-polofeudálne vzťahy-spoločné vlastníctvo pôdy vo forme urbárov -pomalý prechod s trojpoľného a úhorového hospodárstva na modernejšie-želiarsky vzťah k pôde-časť úrody odovzdávala cirkvi-nedostatočné príležitosti k práci mimo poľno.Uvedené skutočnosti privolali 1.vlnu vysťahovalectva, kde zo SR sa vysťahovalo 390 tisíc ľudí.I napriek nižšej úrovni poľnohospodárstva na SR sme sa v značnej miere podieľali na celkovej produ kcii v ČSR.Po vzniku ČSR, na SR sme zaznamenali stagnáciu priemyslu a poľnohospodárstva, čo bolo spôsobené nezáujmom vlády o naše územie. Preto je možné konštatovať, že sa nenaplnili cleavdenské a pittsburské dohody medzi Masarykom a Štefánikom. Pri analýze sociálnej štruktúry a postavení slovenského roľníka sme zaznamenali vysoký podieľ poľn. Roľníkov na celkovom počte obyvateľstva 1921 - 60% v SR, 31% v ČR a 1930 57% v SR, nad 25% v ČR.V roku 1933 kryla úroda pšenice už potreby dom. Trhu, čo sa prejavilo znížením dovozu obilia a tým sa vytvorili podmienky pre rozvoj výroby bravčového mäsaV roku 1934 bola založená ČS-obilná spoločnosť, kt. plnila funkciu agrárneho monopolu, vo výrobe, výkupe a predaji obilia. Na SR výkupná politka nebola porovnateľná s Českom a môžeme povedať, že bola diskriminačná v oblasti cien obilia, boli tu nižšie ceny o 10 až 13 %.