Určenie doby požiarnej odolnosti

Určenie doby pož. odolnosti- kk- zadanie č.1

Veľkým zdrojom nebezpečenstva pri oceli ostáva tiež jej teplotná rozťažnosť. Napr. pri zahriatí oceľového nosníka s dĺžkou 10 m na 400 °C sa tento nosník predĺži asi o 50 mm. Pri dokonale ukotvených konštrukciách bez možnosti voľného predĺženia sa medze prieťažnosti dosahujú už pri 100 °C. Pri konštrukciách ohrozených požiarom treba preto sledovať ich dostatočnú dilatáciu. Pri prechodnom zohriatí na vyššie teploty sa mechanické vlastnosti ocele prakticky nestrácajú a ak sa pri požiari nezdeformuje, možno ju po požiari opäť použiť.

Vplyvom tepelnej rozťažnosti valcovaných oceľových nosníkov dochádza k týmto prípadom porúch:
nosník vytláča časť muriva,
nosník sa deformuje,
nosník vychýli stenu zo zvislej polohy.
Z dôvodov dĺžkovej dilatácie by sa preto konce oceľových nosníkov nemali úplne zamurovávať. Tuhé oceľové konštrukcie by sa mali posudzovať s ohľadom na meniace sa hodnoty súčiniteľa dĺžkovej teplotnej vodivosti α, pretože pri vyšších teplotách (nad asi 700 °C) sa hodnota α líši oproti používanej hodnote α = 12.10-6 K-1 až o 20 %. Treba vziať do úvahy, že typy ocele s vyšším obsahom uhlíka vykazujú nižšiu teplotnú rozťažnosť ako typy s nižším obsahom uhlíka.