Anorganická chémia - skúška - protokol

Anorganickú chémiu možno definovať ako vedu, ktorá sa zaoberá experimentálnym štúdiom a teoretickou interpretáciou vlastností a chemických reakcií všetkých prvkov a ich zlúčenín s výnimkou uhľovodíkov a väčšiny ich derivátov. Hranice anorganickej chémie nie sú presne vymedzené, lebo sa nedá jednoznačne rozhodnúť, do ktorej z chemických disciplín možno niektoré typy zlúčenín zaradiť.
Anorganická chémia skúma a interpretuje zloženie, štruktúru a vlastnosti týchto chemických objektov:

a) Jednoduché anorganické zlúčeniny - prvky, oxidy, hydroxidy, kyseliny a soli
b) Koordinačné zlúčeniny - Koordinačné zlúčeniny sa vyznačujú tým, že centrálny atóm sa spravidla viaže s väčším počtom donorových atómov ligandov ako je absolútna hodnota jeho oxidačného čísla. Centrálnymi atómami sú najmä atómy prechodných kovov a ligandmi sú anorganické a organické molekuly a ióny, ktoré majú na donorových atómoch voľné elektrónové páry, alebo obsahujú lokalizované prípadne delokalizované  - elektrónové systémy
c) Organokovové a organoprvkové zlúčeniny - Organokovové a organoprvkové zlúčeniny obsahujú aspoň jednu väzbu atómu kovu (prvku) - atóm uhlíka. Molekuly a ióny obsahujúce uhlík môžu mať anorganický (napr. CO) alebo organický charakter (napr. etén C2H2).
d) Klastre kovov - vyznačujú sa tým, že obsahujú navzájom na seba viazané tri alebo viac atómov kovového prvku
e) Bioanorganické zlúčeniny - Tieto zlúčeniny sa vyznačujú tým, že obsahujú aspoň jeden atóm kovu a podieľajú sa na biochemickej funkcii živého organizmu, alebo takúto funkciu modelujú.