Dejiny európskeho politického a právneho myslenia

Historický kontext
• Gréci kolonizovali Stredomorie. Moreplavectvo a styk s inými kultúrami dali impulz k filozofovaniu.
• Gréci sa organizovali v polis. Politický život bol konečným určením života.
• Súperenie medzi aristokratickou Spartou a demokratickými Aténami.
• Atény sú kolískou demokracie. Neexistovali v nej však záruky vlády práva, aké poznáme dnes.
• Systém spoločenskej nerovnosti: Gréci, barbari, otroci.

Mýtické myslenie
• Mýtus je tradovaný príbeh, ktorého zmyslom je vysvetlenie prírodných zákonitostí a morálne poučenie.
• Mýtus stojí na personifikácii prírodných síl. Namiesto zákona kauzality hýbu prírodou rôzne božstvá.
• Homér (Ilias a Odysea) / Hesiodos (Práce a dni)
• Spravodlivosť sa prekrýva s pomstou. Moc pochádza od boha. Monarchia je lepšia ako demokracia...
• V gréckom mýtickom myslení sa namiesto vedeckej prognózy používalo veštenie.
• Nadprirodzený pôvod poznania bol znázornený prostredníctvom božstiev (Hermes a Apolón).
• Prechod k rozumovému poznaniu je znázornený v Euripidovej tragédii Ión.

Periodizácia gréckej filozofie
• Predsokratovské obdobie (od 7. - 6. stor. do 5. stor. pnl). - kozmologické obdobie: Z čoho sa skladá svet a vesmír? Iónska škola so sídlom v Miléte.
• Sokratovské obdobie (od 5. stor. do 3. stor. pnl) - klasické, antropocentrické či humanistické obdobie: Čo je to človek? Dobro? Spravodlivosť? Sokrates, Platón a Aristoteles, ktorí pôsobili v Aténach.
• Posokratovské obdobie (od 3. stor. pnl do 6. stor. nl) - helenistické, mystické obdobie: Aký je vzťah medzi životom a nadprirodzeným svetom? Skepticizmus, novoplatonizmus, kynizmus so sídlom v Alexandrii.
...