Dejiny umenia

16.VRCHOLNA RENESANCIA V TALIANSKU

Na prelome 15 a 16 stor. , ked talianske mestske štáty stratili veduce postavenie, po celom Taliansku vznikali veľke kniežatstvá. Ich sídla sa stali strediskami kultury, okolo ktorých sa zhromaždovali básnici, myslitelia, umelci a vzdelanci. Pre vývoj talianskeho umenia mal najväčší význam Rím. Ako umelci tu vynikali Florentania. Umelecke pamiatky ktore vznikli v Taliansku na začiatku 16 stor. su zrelšie a velkolepejšie ako umelecke diela z 15 stor. a životnejšie ako malby z neskorších období. Tento vývojový stupeň talianskeho umenia sa obvykle označuje ako vrcholná renesancia: diela, ktoré v nej vznikli, su významne, dôstojne a vyrovnané. Väčšinu predstavitelov vrcholnej renesancie zaujímali práve zakladatelia renesancie. Napríklad Michelangelo sa zaujímal o Giottovu a Masaciovu tvorbu.. V strednom Taliansku najlepšie reprezentuju vrcholnu renesanciu diela Leonardove, Raffaelove, Bramanteho a Michelangelove. V severnom Taliansku zase diela Giorgioneho, Tiziana a Palladia.