Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 077 projektov
0 nových
Home » Vypracované otázky » Dopravné prostriedky a dopravná geografia železničnej nákladnej dopravy - vypracované otázky
Dopravné prostriedky a dopravná geografia železničnej nákladnej dopravy - vypracované otázky
«»
| Prípona .docx |
Typ vypracované otázky |
Stiahnuté 3 x |
| Veľkosť 0,5 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 46831 |
| Posledná úprava 28.12.2016 |
Zobrazené 1 518 x |
Autor: laura.kupcikova |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
25 Kreditov - kvalita:
92,3% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Žilinská univerzita v Žiline
- Fakulta:Fakulta prevádzky a ekonomiky dopravy a spojov
- Kategória:Technika » Doprava a spoje
- Predmet:Dopravné prostriedky a dopravná geografia železničnej nákladnej dopravy
- Študijný program:Zasielateľstvo a logistika
- Ročník:2. ročník
- Formát:MS Office Word (.docx)
- Rozsah A4:16 strán
1. Definícia geografie - je náuka o rozložení a vzájomných vzťahoch geografických objektov, prírodných a spoločenských javov skúmaných podľa oblastí zemského povrchu.
Všeobecné geografické pojmy:
Geosféry- sústredné obaly z ktorých sa skladá Zem:
Litosféra-horniny, atmosféra-vzdušný obal zeme, hydrosféra-voda , pedosféra, biosféra (atmosféra, hydrosféra, litosféra)
Fyzicko-geografická sféra- sféra, ktorú tvoria jednotlivé geosféry a vzťahy medzi nimi.
Absolútna geografická poloha- je pozícia geografického objektu v zaužívanom polohovom systéme, ktorý na zemskom povrchu vytvára sieť, vzhľadom ku ktorej je možné určovať pozíciu jednotlivých geografických objektov. Zemepisná šírka a zemepisná dĺžka sú najpoužívanejšie prostriedky na určovanie absolútnej polohy.Absolútna geografická poloha sa určuje ako poloha v kartografickom súradnicovom systéme, ktorý na zemskom povrchu tvorí sieť rovnobežiek a poludníkov.
Relatívna geografická poloha - je pozícia geografického objektu
vzhľadom k iným geografickým objektom, voči celému súboru iných
geografických objektov, alebo voči celému územiu.
Zemepisná šírka - je uhlová vzdialenosť meraná od rovníka. Ide o uhol, ktorý zviera rovina rovníka s rovinou, ktorá prechádza daným bodom. Udáva sa v stupňoch od 0° po 90° južnej zemepisnej šírky (j. z. š.) a od 0° po 90° severnej zemepisnej šírky (s. z. š.). Body s rovnakou zemepisnou šírkou tvoria kružnicu, ktorá sa nazýva rovnobežka. Rovník je najdlhšou rovnobežkou na Zemi (zemepisná šírka 0°). Rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu.
Zemepisná dĺžka - je uhlová vzdialenosť medzi hlavným poludníkom a poludníkom prechádzajúcim cez daný bod. Udáva sa v stupňoch od 0° po 180° západnej zemepisnej dĺžky (z. z. d) a od 0° po 180° východnej zemepisnej dĺžky (v. z. d.).
Všeobecné geografické pojmy:
Geosféry- sústredné obaly z ktorých sa skladá Zem:
Litosféra-horniny, atmosféra-vzdušný obal zeme, hydrosféra-voda , pedosféra, biosféra (atmosféra, hydrosféra, litosféra)
Fyzicko-geografická sféra- sféra, ktorú tvoria jednotlivé geosféry a vzťahy medzi nimi.
Absolútna geografická poloha- je pozícia geografického objektu v zaužívanom polohovom systéme, ktorý na zemskom povrchu vytvára sieť, vzhľadom ku ktorej je možné určovať pozíciu jednotlivých geografických objektov. Zemepisná šírka a zemepisná dĺžka sú najpoužívanejšie prostriedky na určovanie absolútnej polohy.Absolútna geografická poloha sa určuje ako poloha v kartografickom súradnicovom systéme, ktorý na zemskom povrchu tvorí sieť rovnobežiek a poludníkov.
Relatívna geografická poloha - je pozícia geografického objektu
vzhľadom k iným geografickým objektom, voči celému súboru iných
geografických objektov, alebo voči celému územiu.
Zemepisná šírka - je uhlová vzdialenosť meraná od rovníka. Ide o uhol, ktorý zviera rovina rovníka s rovinou, ktorá prechádza daným bodom. Udáva sa v stupňoch od 0° po 90° južnej zemepisnej šírky (j. z. š.) a od 0° po 90° severnej zemepisnej šírky (s. z. š.). Body s rovnakou zemepisnou šírkou tvoria kružnicu, ktorá sa nazýva rovnobežka. Rovník je najdlhšou rovnobežkou na Zemi (zemepisná šírka 0°). Rozdeľuje Zem na severnú a južnú pologuľu.
Zemepisná dĺžka - je uhlová vzdialenosť medzi hlavným poludníkom a poludníkom prechádzajúcim cez daný bod. Udáva sa v stupňoch od 0° po 180° západnej zemepisnej dĺžky (z. z. d) a od 0° po 180° východnej zemepisnej dĺžky (v. z. d.).
Kľúčové slová:
definícia geografie
geografické disciplíny
mapové znaky
vývoj siete
uzly
kartografia
mapové znaky
Obsah:
- 1. Definícia geografie, všeobecné geografické pojmy (geosféry, fyzicko-geografická sféra, socioekonomická sféra, absolútna geografická poloha, relatívna geografická poloha, zemepisná šírka, zemepisná dĺžka)
2. Základné členenie systému geografických disciplín, geografické objekty (definícia), lokácie (definícia, rozdelenie), základné znaky lokácií (topické, chorické znaky)
3. Mapa (definícia), základné vlastnosti mapy
4. Mapové znaky (definícia, parametre mapových znakov, aké vlastnosti geografických objektov vyjadrujú), klasifikácia mapových znakov
5. Stupnice mapových znakov, mierka mapy (číselná mierka, grafická mierka mapy)
6. Základné techniky tematickej kartografie (technika zostrojenia bodových máp, technika zostrojenia značkových máp, technika kartodiagramu)
7. Základné techniky tematickej kartografie (technika kartogramu, technika izolínií, technika čiar smeru pohybu)
8. Uzly (definícia, disperzia, discesia, lokalizácia uzlov), siete (definícia, deviatilita, hustota siete, konektivita, hierarchia siete)
9. Vývoj siete (fázy vývoja siete, trendy súčasného vývoja dopravných sietí)
10. Útvary dopravných sietí (odotropný, monocentrický útvar dopravnej siete, polycentrický, viacosový útvar dopravnej siete, vejárovitý, konvergentný útvar dopravnej siete)
11. Význam dopravy v hospodárstve regiónu, základné druhy klasifikácie dopravy
12. Základné pojmy geografie dopravy (doprava, preprava, dopravná cesta, dopravná trasa, koridor, dopravná križovatka, dopravný uzol, dopravná sieť)
13. Faktory rozvoja dopravy na území Slovenska (dopravno-geografická poloha Slovenska a jeho regiónov, prírodné pomery, historický vývoj dopravných sietí, vplyv ostatných faktorov)
14. Členenie železničných tratí podľa rozchodu, členenie elektrifikovaných železničných tratí podľa použitej prúdovej sústavy a frekvencie, uviesť príklady tratí
15. Paneurópske dopravné koridory prechádzajúce cez územie SR (železničné spojenie), trate AGTC prechádzajúce cez územie SR, medzinárodné železničné koridory RFC prechádzajúce cez územie SR)
16. Železničná trať (členenie z pohľadu dopravnej prevádzky - železničná trať, traťový úsek, medzistaničný úsek, priestorový oddiel), dopravne bez koľajového rozvetvenia
17. Dopravne s koľajovým rozvetvením, stanovištia
18. Železničné stanice, rozdelenie podľa polohy na železničnej sieti, rozdelenie podľa povahy práce
19. Obvod železničnej stanice, zhlavie stanice, užitočná dĺžka koľaje, koľajisko stanice - rozdelenie koľají v stanici
20. Skladisko, zložisko, rampy a ochodze
21. Zariadenia na zisťovanie hmotnosti vozňových zásielok, zariadenia na zisťovanie ložnej miery zásielok naložených na otvorených vozňoch, ložná miera
22. Park železničných dráhových vozidiel (charakteristika, rozdelenie)
23. Základné konštrukčné celky koľajových vozidiel (pojazd, rám vozidla, nadstavba, ťažné a narážacie ústrojenstvo, brzdový systém), prechodový prierez, obrys vozidla
24. Brzdový systém (rozdelenie bŕzd, princíp činnosti priebežnej vlakovej brzdy, princíp činnosti prídavnej brzdy, časti tlakovej brzdy)
25. Hnacie dráhové vozidlá (rozdelenie)
26. Hnacie dráhové vozidlá nezávislej trakcie
27. Hnacie dráhové vozidlá závislej trakcie
28. Motorové vozne a elektrické motorové vozne, motorové jednotky a elektrické motorové jednotky
29. Definícia vlaku, zaraďovanie hnacích vozidiel do vlaku, systém označovania hnacích vozidiel
30. Železničných hnané dráhové vozidlá (rozdelenie, oddeliteľné súčasti železničných nákladných vozňov)
31. Medzinárodné označovanie železničných nákladných vozňov (písmenové označovanie železničných nákladných vozňov), základné rady železničných nákladných vozňov
32. Medzinárodné označovanie železničných nákladných vozňov (číselné označovanie železničných nákladných vozňov), železničné nákladné vozne (základné rady, použitie)
33. Tabuľka najvyššej prípustnej nakladacej hmotnosti, traťové triedy, východiskové ukazovatele ložnej kapacity vozňa, vlastné ukazovatele prepravnej charakteristiky
34. Charakteristika kontajnerov, veľké kontajnery (konštrukcia, rozmery, použitie), železničné vozne na prepravu kontajnerov
35. Výmenné nadstavby (konštrukcia, rozdelenie), palety (význam, rozdelenie, paletové nadstavby), europalety (rozmery, označenie)
36. Zásady pri výbere dopravného prostriedku, železničného vozňa
37. Zásady pri voľbe spôsobu nakladania tovaru do železničných vozňov, rozloženie hmotnosti nákladu na nápravy, podvozky, kolesá a vzhľadom na ložnú dĺžku vozňa
38. Základné spôsoby uloženia tovaru
39. Prostriedky na zaistenie (fixáciu) tovaru, zaisťovacie zariadenia železničných vozňov
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené