Elektrina a magnetizmus

Elektrina a magnetizmus

Úvod
Javy elektrické a magnetické majú medzi fyzi-kálnymi javmi zvláštne postavenie, pretože ne-máme zmyslový orgán, ktorým by sme ich priamo vnímali. Vnímame iba účinky týchto javov. Napriek tomu sú dnes základné pojmy z náuky o elektrine a magnetizme všeobecne známe a ich využitie v dennom živote je také všestranné, že si bez nich dnešný život nevie-me predstaviť.

Názory na podstatu elektrických a magnetic-kých javov sa vyvíjali niekoľko storočí tak, ako boli postupne objavované a vysvetľované jednotlivé zákony. V úvode aspoň stručne bude zaujímavé zoznámiť sa s vývojom názorov na podstatu elektrických a magnetických javov.

Prvé elektrické a magnetické javy boli pozoro-vané už v staroveku. Grécky filozof, matema-tik a fyzik Thales Milétský (asi 635- asi 545 p.n.l.) zistil, že jantár trený vlnenou látkou priťahuje drobné ľahké predmety. Podľa gréc-keho názvu jantár „elektrón“ boli tieto javy nazvané elektrickými. Antický filizof Aristote-lés (asi 384-322 p.n.l.) sa vo svojich spisoch zmieňuje o železnej rude, že priťahuje železné piliny. Podľa maloázijského mesta Magnésia, v okolí ktorého boli náleziská tejto rudy, boli tieto javy nazvané magnetickými. Sústavným skúmaním elektrických a magnetických javov sa zaoberal až asi o dvetisíc rokov neskôr anglický lekár W. Gilbert (1540 - 1603). Dos-pel k záveru, že elektrické a magnetické javy sú navzájom úplne odlišné a nemajú žiadnu vnútornú súvislosť. Toto poňatie sa udržovalo vo fyzike dlhšie ako dve storočia.