Elektroerozívne obrábacie stroje pre rezanie a hĺbenie

V roku 1768 si fyzik Priestley prvýkrát všimol jav elektroerózie a zaznamenal krátery vznikajúce v dôsledku elektrických výbojov na plochách ležiacich oproti vodivým elektródam. Tento jav bol v praxi využitý omnoho neskôr, asi v rokoch 1938 až 1944, sovietskymi inžiniermi manželmi Lazarenkovovcami pri obrábaní elektricky vodivých telies, keď postupné vtláčanie elektródy (nástroja) do obrábanej súčiastky v dôsledku elektroerózie kopírovalo tvar nástroja. Rozmery odtlačku sa rovnali rozmerom elektródy zväčšeným o veľkosť medzery dielektrika. Začiatok priemyselného využívania metódy sa počíta v rokoch 1950 až 1954(1).