Európsky romantizmus

Koniec 18 st. bol v znamení hesiel veľkej Francúzskej buržoáznej revolúcie – Sloboda, rovnosť, bratstvo. Ich uskutočňovanie priniesol pád feudalizmu alebo jeho premenu na osvietenský absolutizmus.
Osobnosť sa cíti opustená, nepochopená a zbytočná. Nespokojnosť vyjadruje revoltov. Tento nový vzťah človeka k životu, spoločnosti a svetu nazývame romantizmus. Romantizmus sa utváral ako protiklad k osvietenskému racionalizmu. Myslitelia si uvedomil, že hranice rozumového poznania sú obmedzené. Viera zdôrazňovaná v osivetenstve začala upadať. Vznikol nový typ mysliteľa, ktorý uprednostňuje cit a obrázkotvornosť (prvky iracionálne) pred rozumom. Potláča sa materiálna stránka skutočnosti a zaujal miesto idealizmus. Proti rozumovému poznaniu sa zdôrazňovala intuícia čo vnímame zmyslami a chápeme rozumom. V spoločenskej oblasti sa kládol dôraz na individuá.
Individum, len vtedy splní svoju životnú úlohu, keď splinie s duchom národa. Názory romantizmu posilnili hnutie do novodobého nacionalizmu a oslobodeckého hnutia.