Popis:
Peňažné sústavy, obeh peňazí, ich funkcie, peňažná zásoba.
V histórii bol obeh peňazí spočiatku roztrieštený. Spočiatku boli razené mince z drahých kovov. Neskôr sa pri razení mincí prestal dodržiavať adekvátny pomer drahého kovu v minci, hodnota nezodpovedala obsahu kovu. Bolo nutné zorganizovať a usporiadať obeh peňazí. Obeh peňazí začal byť určovaný peňažným národným ústavom, z právneho hľadiska sa určovala:
- materiálna substancia peňazí,
- názov peňažnej jednotky a z nej odvodených častí,
- spôsob razenia mincí,
- organizácia obehu peňažných znakov hodnoty.
Aj napriek tomu, zásoby drahých kovov nepostačovali na zabezpečenie rozvoja a výmeny ako aj štátnej pokladnice s výnimkou cenovej revolúcie v 16. storočí (dovoz drahých kovov z novoobjavených krajín). Rast objemu peňazí spôsoboval rast cien. Prebytok peňazí bol riešený sťahovaním z obehu vo forme pokladu.
Postupne prichádza prechod od bimetalistickej peňažnej sústavy (zlato aj striebro) k monometalistickej (len jeden drahý kov). Používanie peňazí vo forme drahých kovov (plnohodnotné peniaze) bolo spojené s nákladmi na prepravu a úschovu, preto začal vznikať systém uloženia kovu u zlatníkov, ktorí vydali potvrdenie - prvá forma bankovky. Túto činnosť postupne prevzali bankári, za uložené peniaze v drahých kovoch vydali poukážky v hodnote zlatého štandartu 1:1 (drahy kov : bankovka). Banky v rámci snahy o zisk začali vydávať bankovky nekryté zlatom (neplnohodnotné peniaze). Obeh papierových peňazí sa ukázal ako omnoho lacnejší ako obeh mincí z drahých kovov. Pôvodne výlučne papierové neplnohodnotné peniaze sa neskôr stali aj peniazmi účtovnými, t.j. hodnotou vedenou ako záväzok banky voči klientovi (žíropeniaze).
Požiadavky štátu na deficit rozpočtu viedla k vzniku papierových peňazí - štátoviek. V prípade, že týchto peňazí bolo priveľa (financovanie vojen apod.), viedlo to k rastu cien a znehodnocovaniu peňazí. Riešenie predstavovala najčastejšie menová reforma.
Z dôvodu existencie množstva bánk, emitujúcich bankovky sa pre zjednotenie systému zaviedla centrálna emisná (ceduľová) banka emitujúca bankovky a mince.
Obdobie, v ktorom zostala zachovaná vymeniteľnosť neplnohodnotných peňazí za zlato sa označovalo ako obdobie zlatého štandartu a trvalo do začiatku prvej svetovej vojny, resp. do roku 1971 (USA). V tomto období sa každá krajina zaviazala vymeniť svoju menu za určité množstvo zlata, v prípade pohybov ekonomiky krajiny svoju menu museli devalvovať/revalvovať pre dodržanie vymeniteľnej hodnoty.
...
Kľúčové slová:
financie
mena
peniaze
zlato
inflácia
menová politika
euro
finančný trh
peňažný trh
kapitál
banka
centrálna banka
MMF
medzinárodný menový fond
investícia
poistenie
Obsah:
- Financie, ich objektívna a subjektívna stránka, peňažné operácie a ich členenie.
Členenie financií a ich funkcie.
Peňažné sústavy, obeh peňazí, ich funkcie, peňažná zásoba.
Ponuka peňazí, dopyt po peniazoch, peňažná rovnováha.
Inflácia, jej členenie a miera inflácie.
Menová politika, cieľ a nástroje menovej politiky.
Európsky menový systém, podmienky prechodu z ECU na euro, Maastrichtské kritériá.
Funkcie finančného systému, finančný trh a jeho štruktúra.
Peňažný trh a nástroje peňažného trhu.
Kapitálový trh a nástroje kapitálového trhu.
...
Poisťovníctvo ako špecifické odvetvie NH, jeho druhy, funkcie a kategórie.
Členenie poistenia, životné, neživotné. Rozdiely medzi investičným životným poistením a kapitálovým životným poistením.
Zdravotné poistenie, zákonná úprava, účastníci.
Sociálne poistenie, dôchodkové a doplnkové dôchodkové poistenie.
Podnikové financie, obsah, ciele.
Proces financovania podniku.
Proces efektívnych alokácií finančných zdrojov do majetku.
Teória verejných financií, funkcie a zdroje financovania.
Štruktúra štátneho rozpočtu. Jeho štruktúra príjmov a výdavkov, zásady.
Štruktúra verejného rozpočtu obcí - príjmy a výdavky
...
Zdroje:
- prednášky
- poznámky
- semináre
- prezentácie
- testy