Popis:
Vypracované otázky na skusky z Fyziológie rastlín
Bunka: predstavuje autonómny celistvý živý systém, ktorý tvorí fyziologickú autoreproduktabilnú jednotku schopnú samostatnej existencie. Len malá časť živých
organizmov (vírusy, bakteriofágy) nemá typickú bunkovú stavbu. Často sú tvorené len jednou molekulou bielkoviny a jednou molekulou nukleovej kyseliny.
Základne komponenty rastlinnej bunky:
- základná cytoplazma
- bunkové organely - štruktúry
- cytoplazmatické inklúzie (paraplazmatické útvary)
- bunkové povrchy (plazmalema, bunkové steny)
• Základná cytoplazma
Obsahuje 70-75 % vody, značné množstvo iónov anorganických látok, organických látok (mastné kyseliny, aminokyseliny, lipidy, sacharidy, RNA, bielkoviny), ktoré sú produktami látkovej výmeny bunky. Sú tu enzymatické systémy viazané na membrány. Prebiehajú tu napr. anaeróbna glykolýza, počiatočné fázy syntézy bielkovín, hydrolytické procesy, štiepenie cukrov, esterifikácia.
• Bunkové organely - štruktúry:
Obligátne - jadro, mitochondrie, ribozómy, endoplazmatické retikulum, Golgiho aparát, plastidy, vakuoly Neobligátne - glyoxyzómy, peroxizómy ap.
• Bunkové membrány:
Tvoria topologické hranice medzi priestormi rozdielneho chemického zloženia a rozdeľujú tak bunku na relatívne samostatné priestory, tzv. kompartmenty.
- zabezpečujú výmenu látok v rámci bunky a medzi bunkami a ich okolím
Bunkové jadro a jadierko
- jadrová membrána (karyotéka) s jadrovými pórmi (otvormi)
- delenie jadra (nepriame-mitóza, redukčné-meióza, priameamitóza)
Bunkové jadro zabezpečuje:
• riadi činnosť bunky tým, že určuje, ktoré molekuly bielkovín (proteínov) majú byť bunkou produkované a kedy majú byť produkované
• uchováva genetickú informáciu a prenáša ju na dcérske bunky v priebehu bunkového delenia
Vakuoly
Môžu zaberať 80-90 % z celkového objemu bunky. Vnútro je vyplnené bunkovou šťavou. Jej zloženie je rôzne:
vyše 90 % vody, anorganické ióny: Mg, Na, K, Ca, Cl, ďalej malát, oxalacetát, citrát, aminokyseliny, cukry (glukóza, fruktóza, sacharóza), antokyán, alkaloidy.
Cytoplazmatická membrána - plazmalema
• kontroluje priepustnosť bunky a procesy absorpcie, exkrécie a sekrécie
• je vstupom pre signály a bariérou, cez ktorú sa vedie podráždenie v rámci pletív, orgánov a celého organizmu
• má schopnosť enzymaticky štiepiť rôzne substráty, obsahuje ATP a má dynamické vlastnosti
• má významnú úlohu pri tvorbe bunkovej steny a syntéze jej základných komponentov
Väčšina funkcií biomembrány je však primárne podmienená funkciami membránových bielkovín.
Tieto bielkoviny realizujú tri základné úlohy:
- špecifickú translokáciu molekúl membránou, čím selektívne prekonávajú priepustnú bariéru, ktorú membrána tvorí
- konverziu energie pri fotosyntéze a oxidačných fosforyláciách
- vnímanie (recepcia) hormonálnych signálov z okolia, ktoré regulujú chovanie bunky
Bunková stena
• zabezpečuje mechanickú pevnosť rastlinného tela
• má významnú úlohu pri transporte látok
• reguluje osmotické pomery v bunke
Kľúčové slová:
imbibícia
bunka
fosfor
listy
žiarenie
parazitizmus
Obsah:
- 1. Fyziológia bunkových systémov
2. Príjem a pohyb vody v rastline
3. Transpirácia
4. Minerálna výživa rastlín
5. Funkcia a význam hlavných prvkov minerálnej výživy
6. Výživa rastlín z ovzdušia
7. Základné podmienky a faktory fotosyntézy
8. Chemosyntéza
9. Zvláštne spôsoby výživy rastlín
10. Regulačné systémy metabolizmu
11. Realizačné systémy metabolizmu
12. Dýchanie (respirácia) rastlín
13. Základné podmienky a faktory dýchania