Popis:
Prvá polovica 16. storočia (1501 – 1550)
- Moháčska porážka znamenala začiatok rozpadu stredovekého uhorského štátu. Smrť kráľa Ľudovíta II. uvoľnila uhorský a český trón, a rozpadla sa česko-uhorská personálna únia. V bitke pri Moháči zahynulo aj mnoho popredných hodnostárov, príslušníkov vysokého kléru a županov. Vnútorná správa krajiny sa ocitla v zmätku.
- Krajina sa ešte nestačila spamätať s nedávneho pustošenia tureckých oddielov a už sa rozpútali boje o uhorský trón. Po odchode osmanských oddielov bola väčšina krajiny v rukách bohatého uhorského magnáta a sedmohradského vojvodu Jána Zápoľského, ktorý sa snažil pomocou strednej a nižšej šľachty získať trón už za vlády Jagelovcov. Stál na čele tzv. „národnej“ strany uhorskej šľachty. Avšak nesledoval nijaké národné záujmy, ani nebojoval o udržanie samostatnosti uhorského štátu. Išlo mu hlavne o moc. Bol najbohatším magnátom krajiny, ktorí mal niekoľko tisíc poddanských port a viac ako 30 hradov. Mal pod vplyvom veľkú časť strednej a drobnej šľachty a napätá situácia po moháčskej bitke nahrávala jeho plánom. Ako sedmohradský vojvoda a majiteľ všetkých majetkov v slovenských stoliciach – Oravskej, Turčianskej, Liptovskej, Gemerskej, Abovskej, Novohradskej ...takmer v celej krajine zorganizoval šľachtu na svoju podporu.
...
Druhá polovica 16. storočia (1551 – 1600)
- Boj proti tureckej expanzií – stretávame sa s tým už pri zápase o uhorskú korunu. V ďalšom vývoji tieto boje vystriedala osmanská expanzia, ktorá mala horšie následky. Dôvod na novú výpravu do Uhorska dal sultánovi Ferdinand, ktorý sa v roku 1542 neúspešne pokúsil dobyť Budín. V tejto výprave sultán, okrem iného, dobyl aj Ostrihom a Stoličný Belehrad, tiež Vyšehrad a Novohrad...a tým sa mu podarilo dobyť opevnenia vďaka, ktorým sa okolo Budína vytvorila tzv. ochranná zóna zo všetkých strán.
- Obsadenie Budína a vytvorenie provincie z obsadených častí Uhorska ukázalo nevyhnutnosť systematicky budovať obranu. Boli zvolané dva snemy do Banskej Bystrice (1542, 1543), na ktorých boli prijaté prostriedky na obranu. V 1544 bolo uzavreté prímerie s Turkami, ktoré ale nijako Turkom nebránilo v tom, aby nútili uhorské mestá a stolice k podrobeniu. Porta už dlhšiu dobu sa pripravovala zasiahnuť proti Perzii a preto v 1547 uzavrela s Ferdinandom prímerie za ročný tribút 30 000 dukátov.
...
- 15 ročná vojna s Turkami (1593 – 1606) – nespokojnosť uhorskej šľachty. V poslednej tretine 16. storočia sa znovu vyostrila kríza medzi vládnucim habsburským rodom a uhorskou šľachtou. Za vlády Rudolfa II. (1576 – 1608) sa pomery v krajinách habsburskej monarchie vyostrili natoľko, že uhorská šľachta sa častejšie stavala na odpor habsburskému centralizmu. Predmetom sporov sa stavali aj hospodárske a finančné záležitosti, tiež nespokojnosť s neúmerným zvyšovaním daní pre obyvateľstvo atď.
- Osmanská ríša viedla od roku 1578 vojnu s Perziou čo osmanskú moc v Uhorsku oslabovalo. Predstavitelia tejto moci v Uhorsku si uvedomovali, že tieto problémy bude možné riešiť len vojenskou cestou.
...
Kľúčové slová:
slovenské dejiny
otázky
Jozef II
Mária Terézia
Prusko
povstanie Štefana Bočkaia
povstanie Juraja I Rákociho
15 ročná vojna s Turkami
Obsah:
- Prvá polovica 16. storočia (1501 – 1550)
Druhá polovica 16. storočia (1551 – 1600)
- boj proti tureckej expanzií
- 15 ročná vojna s Turkami (1593 – 1606)
- povstanie Štefana Bočkaia (1604 – 1606)
Prvá polovica 17. storočia (1601-1650)
- povstanie Štefana Bočkaia (viď druhá pol.16.st.)
- vypuknutie povstanie Juraja I. Rákociho (1644- 1645)
Druhá polovica 17. storočia (1651-1700)
- povstanie Františka II. Rákociho
Prvá polovica 18. storočia (1701-1750)
- pomery po satumarskom miery
- reformy Márie Terézie
Druhá polovica 18. storočia (1751-1800)
- sedemročná vojna (1756 – 1763) – medzi Máriou Teréziou a Pruskom
- reformy Jozefa II.