Láska v slovenskej poézii

Klasicizmus (17. - 18. storočie)
Je to umelecký smer, ktorý vznikol a vyvrcholil na francúzskom dvore za vlády kráľa Slnko – Ľudovíta XIV. Odtiaľ sa rozšíril do celej Európy.
Práv polovica 17. storočia priniesla pre západoeurópske národy (30 – ročnú vojnu) a sociálne nepokoje (reformáciu).
Klasicisti videli zmysel umenia v napodobňovaní prírody, najmä v tom, čo je v nej podstatné a nemenné. Vzorom sa stalo Antické umenie.
Rozlišovali sa vysoké a nízke žánre. K vysokým patrila óda, elégia, epos, tragédia, k nízkym patrila bájka, satira, komédia.
Klasicisti sa orientovali na racionalistickú filozofiu Reného Descarta.
V umeleckom obraze človeka sa klasicizmus usiluje postrehnúť zovšeobecnené charakterové vlastnosti, ktoré vytvárajú predstavu dobového ľudského ideálu alebo protirečia.
Presné pravidlá tvorby klasicistickej poézie zveršoval roku 1674 v diele Básnické umenie – Nicolas Boileau – Despréaux.