Manažment - vypracované nepárne otázky

1. Podstata, atribúty, znaky a druhy organizácie ako spoločenského systému
Existujú rozličné organizácie, kt. majú napriek odlišnostiam spoločné znaky. Na otázku, čo sú, resp. čím sa vyznačujú, možno odpovedať takto: organizácie sú sústredením jednotlivcov, kt. sú premyslene štruktúrovaní v rámci identifikovateľných hraníc s cieľom dosiahnuť vopred určené ciele. Z toho vymedzenia vyplývajú ich nasledujúce dôležité atribúty: a)organizácie predstavujú abstraktné spoločenské entity: sú ťažko postihnuteľné, keďže navonok vidíme len niektoré ich stránky. Ďalšími sú vstupy do organizácie, jej zdroje, ale aj jej výstupy, kt. tvoria podstatné súčasti organizácie. Spoločnými prvkami všetkých organizácií sú ľudia. Ľudia určujú ciele, inovujú myšlienky, produkty a procesy a plnia ciele. b)organizácie sú určené na to, aby dosahovali špecifické ciele: vyznačujú sa cieľovo orientovaným správaním: Každá organizácia má sústavu cieľov, kt. sa snaží dosiahnuť. To je východiskom jej činnosti. c)všetky organizácie majú štruktúru a procesy: organizácia sa usiluje premyslene štrukturovať rozličné aktivity a vzťahy medzi jej členmi a vytvoriť podmienky na vykonávanie rôznych procesov. Štruktúra organizácie je formálny vzor na zoskupovanie ľudí a pracovísk. Procesy predstavujú aktivity, kt. oživujú štruktúru. d)organizácie majú identifikovateľné hranice: keďže všetky organizácie udržiavajú vzťahy s okolím, musia zachovávať svoju identitu na základe jasného špecifikovania hraníc. Organizácie môžeme klasifikovať podľa rôznych hľadísk a vymedziť ich rozličné druhy. Existuje veľa možností ich členenia, predovšetkým podľa poslania, charakteru finálneho výsledku, príslušnosti k hospodárskemu sektoru a odvetviu, podľa veľkosti, vlastníctva, právnej formy atď.

3. Racionalizáciu založená na strojovej technike a etika hlavné zdroje /faktory/ rozvoja manažmentu v industriálnej spoločnosti.
Každému hospodárstvu je vlastný trend k zvyšovaniu efektivity. Efektívne hospodáriť neznamená nič iné ako konať racionálne. Racionalita je preto východiskovým bodom hospodárstva. Jej počiatky spadajú až do najranejších štádií hospodárskeho vývoja, keď sa začali diferencovať ľudské potreby. Najneskôr od doby, kt. je stotožniteľná s rozvojom výmenného obchodu, začali byť veľmi naliehavé rôzne otázky, kt. viedli k deľbe práce ako základnej forme racionalizácie hospodárstva. Rýchly nástup a vývoj strojovej techniky priniesli výrazné stupňovanie produktivity práce. Nastala priemyselná revolúcia začal sa proces industrializácie. Ukázalo sa, že industrializácia je špecifickou podobou racionalizácie. V 50.r. min. st. sa vo svete dala do pohybu nová vlna racionalizácie. Na rozdiel od pôvodnej priemyselnej revolúcie sa nezakladá na mechanike, ale na elektronike. Vplyvom novej racionalizácie dosiahla industrializácia vo vyspelých štátoch v 2. pol. min. st. kulminačný bod. V tom čase vstúpila na scénu tretia vlna civilizácie, vyznačujúca sa procesom dezindustrializácie a rozvojom terciárneho sektora. Zmysel hospodárstva je neoddeliteľne zviazaný s etikou. Pojmom etika sa označuje vedná disciplína, kt. sa zaoberá skúmaním morálky ako spoločenského fenoména. Vychádza z idey, že etika ako teoretická reflexia morálky má v sebe zakódovanú práve tú bezpodmienečnú požiadavku prehodnotiť historicky dané a časovo sformované požiadavky na správanie ľudí pod prizmou skutočnej spravodlivosti a dobra. Slovo morálka znamená mrav, obyčaj, charakter.
...