Nová poetika v slovenskej poézii medzivojnového obdobia

1917 – vznik socializmu
28. októbra 1918 – vznikla prvá samostatná ČSR (Masaryk)
1920 – veľká hospodárska kríza
1924 – nástup fašizmu v Taliansku
30. septembra 1938 – Mníchovská zrada
1939 – napadnutie Poľska
začiatok 2. sv. vojny
ukončenie 2. sv. vojny
rozvíjala sa poézia, próza a dráma

Avantgardné smery – nadrealizmus (výrazný surrealizmus)
symbolizmus a poetizmus
Katolícka moderna – patrili tu kňazi, väčšina emigrovala roku 1945 do Talianska
DAV – proletárska a socialistická poézia (červená), najprv to bol časopis, neskôr smer
Rázu a Krčméry – predstavitelia medzi 1. a 2. sv. vojnou

Nová spoločenská situácia po roku 1918 našla bezprostredný ohlas najmä v poézii. Poézia ako prvá vstúpila do nových priestorov, ktoré sa na Slovensku odkrývali po odstránení ťarchy národnostného útlaku. Predstavitelia staršej generácie nadviazali predovšetkým na hviezdoslavovsko – kraskovské tradície.
Buričské a novátorské programové smerovanie si dali do štítu slovenskí nadrealisti. Z obsahovej stránky mala nový rozmer aj poézia katolíckej moderny, ktorá sa opierala o nesporné spirituálne (duchovné) hodnoty.
Predstavitelia DAV – U (L. Novomeský, V. Clementis, D. Okáli, J. Poničan,, A. Sirácky, F. Kráľ) sa pokúšali udomácniť zásady proletárskej poézie.