Organizovanie

Vo funkcionálnej OŠ sa pri formovaní jednotlivých útvarov organizačných celkov vychádza z hlavných činností (funkcií) podniku. Pri tomto organizačnom rozdelení podniku na jeho najvyššej úrovni sa môžu vytvárať hlavné (primárne) útvary z týchto činností: vývoj, zásobovania, výroby, odbytu, ekonomiky.
Organizačne sa tým rieši koordinácia vnútri každej činnosti, ale nie podľa výrabaných výrobkov alebo území. Objekty.

Pozitívne črty a prednosti:
-vysoká statická efektívnosť,
-dôsledná deľba práce podľa činností,
-pracovníci získavajú veľkú zručnosť,
-zoskupenie činností do jedného útvaru umožňuje jednotné riadenia príslušnej funkcie,
-predpoklady na unifikáciu vykonávaných prác,
-bmedzenie duplicity vykonávania

Funkcionálna OŠ má okrem pozitívnych čŕt aj mnohé nedostatky, najmä vo veľkých podnikoch s diverzifikovanou výrobou. Za týchto podmienok sa predlžujú komunikačné cesty a čas reagovania na zmenu vonkajšieho prostredia, čo je príčinou nedostatočnej pružnosti a výrobnej prispôsobivosti. Skutočne „funkcionalizovaný podnik“ je taký, v kt. rozdelenia podľa funkcií prebieha celou organizáciou zhora až dolu.

Funkcionálna OŠ sa uplatňuje spravidla v týchto prípadoch: a) v malých podnikoch nezávisle od štruktúry výrobného a odbytového programu b) v podnikoch rozličnej veľkosti, a teda i vo veľkých podnikoch.

Ak sa podnik rozrastá a rozširuje sa miestne, zvlášť ak rastie rozširovaním výrobného sortimentu, má funkcionálna organizácia mnoho nevýhod:
a) existuje tu nedostatok jednoty vedenia
b)veľmi sa sťažuje koordinácia
c)ak nie je vedúci pracovník (okrem najvyššieho vedúceho) skutočne zodpovedný za výsledok, je ťažké zhodnotiť jeho zásluhy.

Funkcionálna organizácia sa najčastejšie používa v podnikoch, kt. vyrábajú len jeden výrobok alebo disponujú jedným homogénnym výrobným programom (homogénnou činnosťou).