Pavol Országh – Hviezdoslav

Narodil sa na Orave vo Vyšnom Kubíne. Vyštudoval právo v Prešove, pracoval ako advokátsky pomocník, neskôr ako podsudca v Dolnom Kubíne. Keď sa presťahoval do Námestova pracoval tam 20 rokov ako advokát. Po návrate do Dolného Kubína po niekoľkých rokoch sa začal venovať iba literárnej tvorbe. Po vzniku Československa 1918 sa stal členom Národného zhromaždenia. Zomrel v Dolnom Kubíne.
Jeho prvé verše vyšli pod názvom Básnické prviesenky Jozefa Zbranského.
Jeho tvorbu delíme na: lyriku
epiku
drámu

LYRIKA
- patrí tu 8 básnických cyklov:

Sonety – skladá sa z 21 básní. Básnik sa v nich zamýšľa nad záhradami vesmírneho sveta, nad možnosťami ľudského poznania, zraňuje ho „zloba a neprávosť“ pozemského života. Chce od neho uniknúť do sveta fantázie, básnickej formy, ale nakoniec spoznáva, že jeho miesto je na zemi, v strede spoločenských javov.

Letorosty – delí sa ešte na 3 časti:
- zaoberá sa v nej programom vlastnej tvorby
- rozmýšľa nad zmyslom života, básne sú poznačené tzv. čiernym rokom a hlbokým smútkom kedy mu zomrel otec po roku matka a neskôr aj brat
- v nej postupne prechádza od osobného smútku k problémom života slovenského ľudu. Celý cyklus uzatvára spomienkovými básňami na matku (priadka) a na otca (roľník). Letorosty ako celok predstavujú umelecky najcennejšiu zbierku slovenskej poézie.

Žalmy a hymny – poukazuje tu na rozpor medzi predstavami a skutočnosťou. Idea „Boha“ mení sa v jeho žalmoch na princíp spravodlivosti, problematicky sa uplatňujúci v osudoch človečenstva, národov ľudí.

Prechádzky jarom a prechádzky letom – v obidvoch cykloch opisuje prírodu, ale podáva aj osobné úvahy. Prechádzky jarom sú osobnejšie. Dáva tu do protikladu starnúceho básnika a mladú prírodu.