Hľadaj
Zobraz:
Univerzity
Kategórie
Rozšírené vyhľadávanie
45 056 projektov
0 nových
Porovnácia politológia
«»
| Prípona .zip |
Typ vypracované otázky |
Stiahnuté 13 x |
| Veľkosť 0,6 MB |
Jazyk slovenský |
ID projektu 40280 |
| Posledná úprava 22.05.2012 |
Zobrazené 1 675 x |
Autor: luciapv |
Zdieľaj na Facebooku |
||
| Detaily projektu | ||
- cena:
5 Kreditov - kvalita:
80,3% -
Stiahni
- Pridaj na porovnanie
- Univerzita:Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
- Fakulta:Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov
- Kategória:Humanitné vedy » Politológia
- Predmet:Porovnácia politológia
- Študijný program:Politológia
- Ročník:-
- Formát:Archív súborov (.zip)
- Rozsah A4:70 strán
Vypracované štátnicové otázky z Porovnávacej politológie (Švédsko, Holandsko, Belgicko, Česká republika, Maďarsko, Poľská republika).
1. Definujte štruktúru ústavy Švédskeho kráľovstva. Zamerajte sa na historicko-politické súvislosti jej vývoja a mechanizmus jej zmeny
Súčasná ústava Švédskeho kráľovstva, platná od 01.januára 1975, sa skladá z viacerých zákonov :
- Zákon o vládnutí [Regeringsformen] - základné vymedzenie politického systému (štátna forma, deľba moci)
- Zákon o slobode prejavu
- Zákon o slobode tlače
- Zákon o nástupníctve [Successionsordningen] - upravuje nástupníctvo na švédsky trón. V roku 1980 bol novelizovaný, na trón môže nastúpiť aj žena a uplatňuje sa princíp primogenitúry.
Okrem týchto štyroch zákonov existuje Zákon o Riksdagu, ktorý upravuje fungovanie švédskeho parlamentu. Stojí nad bežným zákonom, ale nedosahuje kvality ústavného zákona a nie je súčasťou ústavy. Pri jeho zmene sa vyžaduje špecifická procedúra podobná zmene ústavy.
Historicko-politický vývoj
Prvým uceleným dokumentom označovaným za prvú formu ústavného dokumentu platného na území Švédska je časť Národnej zbierky zákonov z roku 1350 – Kódex kráľov, ktorý bol prijatý na popud Magnusa Ericksona. Erickson sa snažil zjednotiť nezávislé jednotky/kmene [boli to základné administratívne jednotky s vlastným zhromaždením – ting a vlastnými zákonmi] cez jednotný právny systém. Kódex kráľov sa venoval panovníkovi a upravoval i otázku nástupníctva, postavenie monarchu a spôsob voľby monarchu - o trón sa mohol uchádzať každý vysokopostavený šľachtic [princíp dedičnej monarchie zaviedol v 16. storočí Gustáv Vasa]...
2. Miesto a význam panovníka v politickom systéme Švédskeho kráľovstva. Jeho postavenie a vplyv na ostatné zložky moci.
Historický vývoj monarchie
miestom v rámci ústavy, kt. vypovedá o tom aké má kompetencie (v KM je to postavenie slabé ale aj toto slabé postavenie má rôzne varianty – sú krajiny, kde sa panovník môže miešať do politického riadenia štátu a sú aj krajiny kde tak robiť nemôže a jeho postavenie je úplne marginálne) Napr. v GB má monarcha slabé postavenie – napriek tomu je súčasťou všetkých zložiek moci (monarcha sa napr. podieľa na legislatívnom procese tým, že udeľuje kráľovský súhlas, rozpúšťa dolnú komoru britského parlamentu – jeho vplyv na politické dianie je pomerne výrazný).
SWE je prípadom toho, že ten monarcha má takmer absolútne bezvýznamné postavenie z hľadiska politického (nie spoločenského) systému. Ani tie funkcie monarchu, ktoré v iných monarchiách panovníci mávajú vo SWE ich neplní monarcha ale predseda parlamentu plní všetky panovnícke funkcie!!!!! Celý tento systém je súčasťou už spomínaného historického vývoja.
...
1. Definujte štruktúru ústavy Švédskeho kráľovstva. Zamerajte sa na historicko-politické súvislosti jej vývoja a mechanizmus jej zmeny
Súčasná ústava Švédskeho kráľovstva, platná od 01.januára 1975, sa skladá z viacerých zákonov :
- Zákon o vládnutí [Regeringsformen] - základné vymedzenie politického systému (štátna forma, deľba moci)
- Zákon o slobode prejavu
- Zákon o slobode tlače
- Zákon o nástupníctve [Successionsordningen] - upravuje nástupníctvo na švédsky trón. V roku 1980 bol novelizovaný, na trón môže nastúpiť aj žena a uplatňuje sa princíp primogenitúry.
Okrem týchto štyroch zákonov existuje Zákon o Riksdagu, ktorý upravuje fungovanie švédskeho parlamentu. Stojí nad bežným zákonom, ale nedosahuje kvality ústavného zákona a nie je súčasťou ústavy. Pri jeho zmene sa vyžaduje špecifická procedúra podobná zmene ústavy.
Historicko-politický vývoj
Prvým uceleným dokumentom označovaným za prvú formu ústavného dokumentu platného na území Švédska je časť Národnej zbierky zákonov z roku 1350 – Kódex kráľov, ktorý bol prijatý na popud Magnusa Ericksona. Erickson sa snažil zjednotiť nezávislé jednotky/kmene [boli to základné administratívne jednotky s vlastným zhromaždením – ting a vlastnými zákonmi] cez jednotný právny systém. Kódex kráľov sa venoval panovníkovi a upravoval i otázku nástupníctva, postavenie monarchu a spôsob voľby monarchu - o trón sa mohol uchádzať každý vysokopostavený šľachtic [princíp dedičnej monarchie zaviedol v 16. storočí Gustáv Vasa]...
2. Miesto a význam panovníka v politickom systéme Švédskeho kráľovstva. Jeho postavenie a vplyv na ostatné zložky moci.
Historický vývoj monarchie
miestom v rámci ústavy, kt. vypovedá o tom aké má kompetencie (v KM je to postavenie slabé ale aj toto slabé postavenie má rôzne varianty – sú krajiny, kde sa panovník môže miešať do politického riadenia štátu a sú aj krajiny kde tak robiť nemôže a jeho postavenie je úplne marginálne) Napr. v GB má monarcha slabé postavenie – napriek tomu je súčasťou všetkých zložiek moci (monarcha sa napr. podieľa na legislatívnom procese tým, že udeľuje kráľovský súhlas, rozpúšťa dolnú komoru britského parlamentu – jeho vplyv na politické dianie je pomerne výrazný).
SWE je prípadom toho, že ten monarcha má takmer absolútne bezvýznamné postavenie z hľadiska politického (nie spoločenského) systému. Ani tie funkcie monarchu, ktoré v iných monarchiách panovníci mávajú vo SWE ich neplní monarcha ale predseda parlamentu plní všetky panovnícke funkcie!!!!! Celý tento systém je súčasťou už spomínaného historického vývoja.
...
Kľúčové slová:
politológia
historicko-politický vývoj
kráľovstvo
Švédske kráľovstvo
Obsah:
- 1. Definujte štruktúru ústavy Švédskeho kráľovstva. Zamerajte sa na historicko-politické súvislosti jej vývoja a mechanizmus jej zmeny
2. Miesto a význam panovníka v politickom systéme Švédskeho kráľovstva. Jeho postavenie a vplyv na ostatné zložky moci.
3. Riksdag - miesto, štruktúra a funkcie v rámci funkčných vzťahov politického systému Švédskeho kráľovstva.
4. Osobitosti štruktúry a fungovania výkonnej moci v politickom systéme Švédskeho kráľovstva.
5. Spôsob organizácie súdnej moci v podmienkach Švédskeho kráľovstva.
6. Ombudsman, ako špecifický prvok ochrany práv vo Švédskom kráľovstve.
7. Charakterizujte špecifiká volebného systému v politickom systéme Švédskeho kráľovstva
8. Stranícky systém v podmienkach Švédskeho kráľovstva.
9. Referendum ako špecifický prvok priamej demokracie a spôsob jeho uplatňovania v politickej praxi Švédskeho kráľovstva.
10. Organizácia územnej samosprávy v podmienkach Švédskeho kráľovstva
11. Porovnajte postavenie a kompetencie monarchov v politickom systéme Holandska a Belgicka a ich vplyv na ostatné zložky moci.
12. Vysvetlite príčiny vzniku federácie a charakterizujte kompetencie a postavenie regiónov a spoločenstiev (komunít) v Belgickom kráľovstve.
13. Definujte stranícky systém Holandského kráľovstva a vysvetlite vplyv segmentálneho členenia holandskej spoločnosti na jeho charakter.
14. Charakterizujte postavenie a úlohy zákonodarných orgánov v Holandskom kráľovstve a ich vzťah k ostatným zložkám moci.
15. Charakterizujte postavenie a úlohy zákonodarných orgánov v Belgickom kráľovstve a ich vzťah k ostatným zložkám moci.
16. Charakterizujte luxemburský politický systém a vzájomné kompetenčné vzťahy medzi legislatívnymi a exekutívnymi orgánmi v Luxemburskom veľkovojvodstve.
17. Porovnajte procesy prechodu k demokracii v Českej republike a Maďarsku v roku 1989
18. Charakterizujte postavenie a kompetencie prezidenta Českej republiky a jeho vzťah k ostatným zložkám moci
19. Na príklade legislatívneho procesu definujte kompetencie a úlohy zákonodarných orgánov v Českej republike
20. Stranícky systém a politické strany v Českej republike po roku 1989
21. Charakterizujte postavenie a kompetencie prezidenta Maďarskej republiky a jeho vzťah k ostatným zložkám moci.
22. Charakterizujte spôsob kreovania vlády v Maďarsku, jej kompetencie a vzťah k legislatívnej zložke moci.
23. Definujte základné kompetencie maďarského parlamentu a prvky priamej demokracie v politickom systéme Maďarska.
24. Porovnajte organizáciu štátnej správy a samosprávy v Maďarsku, Českej republike a Poľsku.
25. Charakterizujte stranícky systém v Maďarsku a základnú ideovo-programovú profiláciu maďarských politických strán.
26. Charakterizujte základné historicko-politické medzníky vo vývoji Poľska po druhej svetovej vojne a jeho prechod k demokracii.
27. Charakterizujte postavenie a kompetencie prezidenta Poľskej republiky a jeho vzťah k ostatným zložkám moci
28. Charakterizujte proces kreovania poľskej vlády, jej kompetencie a vzťah k ostatným zložkám moci.
29. Definujte základné kompetencie oboch komôr poľského parlamentu a ich vzájomné postavenie.
30. Charakterizujte poľský stranícky systém a jeho špecifiká.
Pridaj projekt
Pridaj projekt a získaj kredity za stiahnutie. S kreditmi možeš sťahovať iné projekty. Je to jednoduché :)
Najčastejšie
Zobraz
Odporúčame
Zadania-seminarky.sk
2006 - 2024 © všetky práva vyhradené