Poviedková tvorba Kukučína, Tajovského, Timravy

Znaky slovenskej realistickej poviedky:
Poviedka je malá realistická forma. Umelecky stvárňuje realisticky (bez príkrasu) jednotlivé udalosti zo života človeka.
Vystupuje v nej malé množstvo postáv, sú však vykreslené ako skutočná ľudská charakteristika (Maco Mlieč, Ondráš Machuľa, Adam Krt), do deja vstupujú vyformované, nevyvíjajú sa, a o ich živote pred opísanou udalosťou sa autor zmieňuje iba akoby mimochodom.
Téma – z najrozličnejších oblastí života.
Z hľadiska umeleckej výstavby sa poviedka pokladá za voľnejší útvar ako novela slovenskej literatúry. Realistické poviedky a novely písali: Vajanský, Kukučín, Timrava, Tajovský.
Slovenská dedina a život v nej sa odrazili v mnohých dielach slovenskej literatúry. Mnohí autori načreli do hlbokej studnice života chudobného človeka, dedinskej inteligencie, odsúdili život a konanie chamtivých sedliakov.
No až realizmus (Tajovský, Kukučín, Timrava) odkryli pravú tvár slovenskej dediny, dokázali kriticky poukázať na vtedajšiu biedu, nešťastie, pokorovanú ľudskú dušu, odsúdiť maďarizáciu, zobrazili postavenie inteligencie v národnom živote, poukázali na príčiny vysťahovalectva a vojny.