Právo duševného vlastníctva: vypracované otázky

A) Pojem nehmotný statok
a) statok, ktorého podstatu vytvára konkretizovaný duševný výtvor či obsah (ide najčastejšie o výtvor duševnej činnosti, najmä tvorivej), vyjadrený v objektívnej forme, t.j. vyjadrený navonok tak, že je ľudskými zmyslami vnímateľný,
b) statok vytváraný konkrétnym duševným obsahom, ktorého objektívny výraz je spôsobilý byť predmetom spoločenských vzťahov bez toho, aby bolo treba jeho stelesnenie v hmotnej podobe (napr. česť FO).

Nehmotný statok ako duševný výtvor je spoznateľný či vnímateľný ľudskými zmyslami väčšinou na materiálnom substráte (napr. na papieri, obrazovej snímke, obrazovom a zvukovom zázname, na plátne, na dreve, na kove a pod.).
Od uvedených nehmotných statkov je nevyhnutné vždy, a najmä v praxi pri ochrane práv či pri uzavieraní zmlúv, striktne odlišovať ich materializované predmety:
a) na nehmotné statky sa upínajú práva osobitnej povahy,
b) na predmety, na ktorých sú zhmotnené, sa upínajú predovšetkým predpisy o VP.

B) Charakteristické znaky nehmotného statku
• duševná povaha, jeho poznateľnosť či vnímateľnosť ľudskými zmyslami,
• vnímanie, prípadne využívanie či používanie je nezávislé od existencie jeho hmotného substrátu resp. od jeho materializácie (zhmotnenia),
• je možné ho spoznať, vnímať alebo využívať kedykoľvek (časová neobmedzenosť), kdekoľvek (priestorová neobmedzenosť), a to bez ujmy na jeho podstate (nehmotný statok sa fyzicky nespotrebováva tak ako hmotný statok) a na jeho funkcii (kvalita sa jeho využívaním neznižuje),
• ide o predmet právnych vzťahov,
• vylúčenie alebo aspoň obmedzenie jeho prevodu, prípadne viazanie jeho prevodu na osobitné podmienky, pričom základným inštitútom disponovania právom na nehmotný statok je zriadenie nového práva v rámci vlastného práva (konštitutívny prevod práva).